Piesok, palmy a koraly na ostrove Zanzibar
Zanzibar je raj na zemi, je to sen mnohých cestovateľov. Človek by si pomyslel, že dovolenka na ostrove Zanzibar musí stáť celý majetok, ale realita je však iná. Zanzibar je dostupnejší ako si myslíte.
Je predvianočné obdobie, vonku poľadovica a snehová kalamita zároveň. Panika medzi ľuďmi narastá lebo nevedia čo majú kúpiť ako darček pod stromček. Doma pečú vianočné sladké dobroty a upratujú akoby mala prísť kontrola z hygieny namiesto Ježiška. Obchody sú plné ľudí a všetci sa naháňajú po darčekoch. Doprava v meste je plná nervozity a všetci sa už tešia na kapra so zemiakovým šalátom.
Toto je to najhoršie obdobie roka. A ja ho nenávidím. A práve pred týmto všetkým som utiekol z chladnej Európy do slnkom zaliatej Afriky. Po krátkej prestávke, kedy úradoval vo svete čínsky vírus, opäť strávim Vianoce v exotike. Na pláži s drinkom v ruke. Na pláži, na ostrove Zanzibar.
Kúpil som si letenku za necelých 500€ a zarezervoval all inclusive hotel na dva týždne v tichej časti ostrova Zanzibar. Prikúpil som si ešte sedačku pri okne, lebo som naivne očakával že uvidím Benátky alebo aspoň pyramídy z okna lietadla. Hneď ako sme vyleteli z Zurichu sme sa dostali oblakov a ja som videl kus cesty len mračná. Len na krátky moment sa odhalili snehom pokryté vrcholky Álp.
Oblaky, oblaky, stále oblaky, potom sa odkryl južný cíp Talianska, videl som aj časť gréckych ostrov a potom už len piesok. Piesok, piesok, zase piesok, hory z piesku, západ slnka a tma. Tesne pred pristátím som videl krásne blesky nad národným parkom Serengeti. Tak vyzeral môj let v skratke. Uvedomil som si že dnešný deň akoby ani nebol. V lietadle som pozoroval východ slnka, ale aj jeho západ.
Prekvapenie na úvod
Je ráno a ja sa zobúdzam v obrovskej posteli v hoteli priamo na pláži. Idem pozrieť na balkón a tam vidím nemilé prekvapenie. More odišlo na výlet. V noci bol tak silný odliv, že more v podstate nie je. Ak si budem chcieť zaplávať, tak musím ísť pešo až niekam do Indie. Dúfam, že sa vráti. Inak budem musieť ísť ďaleko od pobrežia. To budem ale riskovať aby ma náhodou nezobrali na loď nejakej neziskovej organizácie a neodviezli ma späť do Európy. Aspoň, že sa môžem po raňajkách opaľovať pri bazéne.
Z bohatého menu si vyberám troj-chodový obed s dezertom a k tomu skvelý nápoj. Môžem si presne určiť, kedy má byť obed pripravený. Prichádzam do jedálne v definovaný čas a k stolu ma sprevádza čašník. Odsunie mi stoličku, prisunie ma a do minúty mám na stole tuniakový šalát ako predjedlo. Všetci čašníci sa správajú veľmi kultivovane. Vždy nahodia americký úsmev, tak, že im svietia zuby ako z reklamy na Colgate.
More sa ešte len pomaly vracia k pláži, tak si hodím na 20 minút šlofíka pri bazéne. Keď sa zobudím, zisťujem, že slnko je úplne inde, takže 20 minút sa zmenilo na dve hodiny. Plný síl sa vrhám do oceánu. Je príjemne teplý. Začnem plávať a užívam si odrážajúce sa slnečné lúče na hladine. Ja ako vodný tvor som vo vode ako doma.
Zrazu som si uvedomil, že čas vo vode uteká strašne rýchlo. Na prstoch mám také „varhánky“ že by som mohol ísť s nimi do kostola. A keď už vyliezam z vody slnko je už veľmi nízko. Uvedomil som si, že more je také teplé, že ani doma sa nesprchujem v tak teplej vode. Ani neviem ako, ale prvý deň už mám za sebou. Hmhm, čas tu plynie rýchlejšie ako v kancelárií.
Hneď ako som si dal prechádzku po pláži, sa na mňa vrhli predajcovia všetkých možných drobností a aj výletov. Šnorchlovanie, výlet loďou na všetky možné zákutia a výlet za korytnačkami, delfínmi, opičkami a kto vie čo viac. Keďže som sám tak som dostal neodolateľnú cenu. „Kamarát, pre teba len za 200$, hovorí mi predajca z pláže“. Slušne odmietam a hovorím, že ak by sa našla skupina, tak rád by som sa k nej pridal.
Zanzibar a krásny podmorský svet
Druhý deň ráno sa po raňajkách prechádzam na terase, keď tu vidím, že na mňa máva predajca zájazdov. Zvedavo idem za nim. Hovorí mi, že za chvíľku odchádza na výlet loďou, kde sa bude šnorchlovať pri koralových útesoch. Cena 50$. Neváham ani minútu rýchle sa zbalím a už si vyberám plutvy a nasadám do lode.
Po pár kilometroch jazdy zastavujeme na mieste, kde už kotvia aj ďalšie lode so šnorchlujúcimi sa turistami. A teraz začína tá magická pasáž. Ponáram sa pod vodu a len nemo sledujem krásne koraly. Môžem plávať medzi nimi. Obdivujem ich len z pár centimetrovej vzdialenosti. Je to nádhera. Celý podmorský svet v tejto oblasti je jedna rozprávka.
Je to umelecké dielo matky prírody. Nádherne koraly, pestrofarebné ryby a iné morské tvory sú pod hladinou vody neuveriteľne krásne. Je to predstavenie podmorského sveta v živom predstavení. Po hodine pod vodou vyplávam na hladinu pri lodi. Nič vám nepokazí dovolenku ako keď blízko vás počujete:“ty vole, já zas budu mít z toho šnorchlování spálené záda“. Neskôr sa ukázalo, že aj ja.
Druhá zastávka je pri hviezdiciach. Morské príšerky v tvare hviezdy si pokojne ležia na sneho bielom piesku a očumujú ich desiatky zvedavých turistov. Posledná zastávka výletu je na malom ostrove, na malej plytčine uprostred mora. Voda je tu čistá a miestami možno až horúca. Je to ideálne miesto na desiatky selfie fotografií na sociálne siete. Dobre priznávam, aj ja mám pár fotiek.
Len čo sme vyšli z lode na breh, okamžite nám ponúkali ďalšie výlety. S mapkou v ruke sa nás snažili nalákať na ďalšie exkurzie. Trochu ma mrzí, že nás Afričania vidia len ako chodiacu peňaženku.
Další deň sa prechádzam po pláži a scéna sa opakuje, len s iným predajcom výletov. Na otázku where are you from mu odpovedám Slovakia. Jedným dychom sa ho hneď pýtam či pozná Slovensko. Hovorí mi, že áno, vďaka futbalu. Pozná Slovan a raz si vsadil a vyhral 10 000 tanzánskych šilingov.
Pocikala ma opica
Aby som len neležal na pláži rozhodol som sa využiť čas trochu aktívne a vybral sa na výlet do Jozani Parku v srdci ostrova Zanzibar. Je to kus nádherného pralesa. Najväčším ťahákom je pozorovanie zvierat, predovšetkým opíc. Dotýkať sa ich nesmieme, ale oni nás áno. No a keď sa im niečo nepáči, tak nás z korún stromov pocikali. Podla sprievodcu to ale prináša šťastie. Okrem opíc sme mohli obdivovať mahagónové stromy alebo mangrovy.
V pralese je 100% vlhkosť. Cestičky sú plné blata a kaluží. Prichádza ten správny čas spojiť sa s prírodou. Vyzúvam si obuv a bosými nohami sa dotýkam zeme. Prsty mi zapadli do čierneho bahna a ja mám opäť ten skvelý pocit. Pomalými krokmi prechádzam nádhernou džungľou medzi nízkymi papraďami. Nad hlavou mi skáču opice a ja sa cítim znovu ako v raji.
Po príchode na hotel ma čakalo ďalšie prekvapenie. Z ničoho nič prišla búrka. Silný vietor a hustý lejak mi vytopili izbu. A to aj cez zatvorené okná a dvere. Alebo možno je to len ďalší luxusný benefit v podobe súkromného bazéna na izbe? Prišiel som na recepciu a zahlásil som: „I have a private swimming pool in my room“. Všetci sa nesmierne zasmiali a recepčná ma ubezpečuje, že všetko dajú do poriadku. A aj sa tak stalo.
Zanzibar má obsluhu na nezaplatenie
Cestujem sám a preto mám problém napríklad natrieť si chrbát s opaľovacím krémom. A keďže som taký šikovný, že sa mi podarilo spáliť si chrbát, tak som si v lekárni kúpil telové mlieko s aloe vera. Lenže je problém naniesť si ho sám na vlastný chrbát a rozotrieť si ho.
Vylial som si hromadu telového mlieka na chrbát. Niečo som si dokázal rozotrieť a niečo nie. Išiel som k bazénu na terasu a ľahol si na lehátko na brucho. Aby sa mi telové mlieko vstrebalo. Po chvíľke príde ku mne z recepcie recepčná a hovorí mi:“ Poslal ma sem šéf, aby som vám namasírovala chrbát a rozotrela krém.“
A tak som dostal masáž. Kňučal som od bolesti. Recepčná si toho všimla. Pri bazéne sú dekoračné rastliny. Odtrhla kus listu z rastliny aloe vera a naniesla mi tú čerstvú tekutinu z rastliny priamo na spálený chrbát.
Zatiaľ čo mi rozotiera aloe vera, hovorím jej, že cestujem sám a nedokážem si poriadne rozotrieť opaľovací krém. V tom mi recepčná zahlási. To nevadí, stačí povedať a my vám rozmasírujeme opaľovací krém na chrbte. Už som len odpočíval a čakal čo bude. A neuveríte mi, ale začalo to účinkovať a zistil som, že je to ďaleko lepšie a účinnejšie ako telové mlieko z lekárne.
Kokosová atrakcia
Ležím na lehátku pod palmou. Počujem len žblnkot oceánu a šušťanie listov. Príde ku mne obsluha a žiada ma o presunutie sa z lehátka, pretože sa chystajú oberať kokosové orechy z paliem. Presúvam sa do bezpečia a sledujem ako nejaký Afričan vyrúčkuje až na vrchol palmy bez akéhokoľvek istenia. Jednou rukou sa drží stromu a druhou rukou zhadzuje kokosové orechy na zem, priamo pod palmu.
Pre turistov je oberanie veľká šou, pretože vyťahujú telefóny a zaznamenávajú si tento moment na kamery. Čerešničkou na torte je to, že každý návštevník dostal kokosový orech zadarmo a môžeme si vychutnávať čerstvé kokosové mlieko.
Skoro som si prepichol uši
Do hotela pricestovali nový turisti. Už z diaľky vidím, že budú z krajín Škandinávie, pretože sú bledší ako čisto biely piesok na pláži. Ležím na lehátku pri bazéne. Zrazu si prisadnú ku mne na vedľajšie lehátka a začnú sa spolu rozprávať po fínsky. Netrvalo dlho a z druhej strany si na lehátka prisadli dve maďarské rodiny a začali nahlas debatovať.
Z jednej strany maďarčina, z druhej strany fínština. Ešteže, Francúzi sedia na druhej strany bazénu, inak by som si s vidličkou asi uši prepichol. Nemám nič proti tým krajinám, ale ich jazyky sú pre moje uši nepočúvateľné.
Čím viac sa blíži 24. december, tým je hotel plnší. Prichádza stále viac a viac rodín, ktoré sa rozhodli stráviť Vianoce na ostrove Zanzibar. Cez deň bazén vyzerá ako by tu bol školský výlet. Tiché dni sa pre mňa práve skončili.
Vianoce na ostrove Zanzibar
Je štedrý deň. Posledné dva dni sú počuť vianočné koledy stále viac. Reštaurácia a recepcia hotela sú vyzdobené svetielkami a vianočným stromčekom. Nič iné tu vianočnú atmosféru nepripomína. Palmy, more a horúce slnečné lúče pripomínajú viac letnú dovolenku. Na pláži vyrástol snehuliak z piesku. Alebo že by to mal byť pieskuliak alebo piesočniak?
Na Vianoce by nikto nemal byť sám a preto budem Vianoce tráviť s nórsko-poľskou rodinou. Namiesto tradičných slovenských zvykov máme len bohatý bufet s najlepším jedlom, aké sa dá predstaviť. Po štedrej večeri namiesto rozbaľovania darčekov sa všetci návštevníci presunú na pláž. Dnes večer nebudú žiadne vianočné rozprávky, ale bohatý africký kultúrny program.
Miestny domorodci z kmeňa Masai a akrobati z Tanzánie si pripravili pre návštevníkov bohatý večerný program. Najprv domorodci ukazujú ich tanec a kultúrny rituál, v ktorom postupne skáču vysoko do výšky.
Ani tanzánski akrobati sa nenechajú zahanbiť a skáču po sebe a stavajú vysoké ľudské veže. Okrem toho predvádzajú svoje žonglérske schopnosti. Ich kultúrny program je zakončený podliezaním zapálenej palice, ktorá sa neustále znižuje.
Zanzibar a moje poznatky
Tým, že bol kedysi Zanzibar Britskou kolóniou, tak sa jazdí vľavo. Kvalita ciest je rôzna a dopravné predpisy tu majú asi len informatívny charakter. Pláže na ostrove Zanzibar sú krásne biele a čisté a voda je krištáľovo čistá. Len keď človek opustí brány hotelového rezortu, tak sa dostane do kráľovstva plastových fliaš. Jeden deň som si dal dlhú prechádzku ďaleko od rezortov a videl som krutú realitu. Nebol jediný meter bez odpadkov.
Zanzibar je ideálna destinácia pre všetkých, ktorí túžia po kvalitnom oddychu a pasívnom ležaní na lehátku. Dovolenka na ostrove Zanzibar nemusí nikoho finančne zruinovať, pretože sa dajú nájsť aj lacné hotely s dostatočnou kvalitou. Rozpočet 1000€ za týždeň dovolenky cez Vianoce 2023 je dostačujúci.
Zanzibar ďakujem za krásnu dovolenku!
