Neapol – mesto, kde vznikla PIZZA
Neapol je hlavné mesto regiónu Campania, ktorý sa nachádza na juhu Talianska. Je to mesto s tradičnou stredomorskou atmosférou a bohatou históriou. Je to miesto, kde vznikla PIZZA.
Do mesta Neapol sa dostávam vlakom InterCity z Ríma. Prichádzam na vlakovú stanicu Centrale. Už pri vystúpení z vlaku je vidieť, že je to veľké mesto. Vlaková stanica je veľké a veľmi rušné miesto, ktoré miestami môže byť trochu chaotické.
V tesnej blízkosti v podzemí stanice sa nachádza ďalšia vlaková stanica Garibaldi, ktorá nadobúda dojem, že je súčasťou hlavnej vlakovej stanice. No nie je to tak. A pre mnohých turistov môže táto skutočnosť vytvárať zmätky. Neapol počtom obyvateľov má niečo okolo 800 tisíc obyvateľov, no v metropolitnej oblasti Neapol žijú 3 milióny obyvateľov.
Vidieť Neapol a zomrieť
Hovorí sa, že vidieť Neapol a zomrieť. Možno si myslíte, že táto veta vznikla ako dôkaz krásneho mesta. Žeby bolo mesto tak krásne, aby sme potom po jeho návšteve mohli pokojne umrieť? No realita je taká, že v minulosti bol neapolský prístav jeden z najdôležitejších na svete. Námorníci sa tu stretávali z celého sveta. Okrem nákladu do prístavu privážali so sebou aj syfilis. Takže veľa z nich tu zomrelo práve s touto pohlavnou chorobou.
Už na prvý pocit je Neapol typické talianske mesto s chaotickou dopravou. Skútre jazdia z pruhu do pruhu, všetci trúbia a ukazujú na ostatných rôzne gestá. Presne tak, ako to poznáme z televízie. V minulosti bol Neapol súčasťou rôznych krajín a národov. Multikulturalita mu zostala dodnes. V Neapole je možnosť vidieť ľudí z celého sveta. A nie sú to len turisti.
Centrum mesta Neapol je husto zaľudnený. Domy s typickou stredomorskou architektúrou sú postavené tesne vedľa seba. Oddeľujú ich len úzké uličky. Kombinácia úzke uličky, veľa turistov a k tomu skútre jazdiace medzi nimi, to je naozaj to najhoršie, čo môže nastať. V úzkych uličkách vzniká tlačenica turistov a medzi nimi sa domáci na skútri alebo aute snažia medzi nimi predierať. Takto chaoticky na mňa vplýva centrum mesta.
Hneď prvý deň mi udrelo do očí množstvo grafitti. Tie sú v podastate všade. Takže centrum mesta je jedna velká geléria „čmáraníc“. Je to priam nechutné. Nie sú to žiadne pekné maľby od umelcov, ako som to videl v Latinskej Amerike. Sú to hnusné čmáranice bez žiadneho ďalšieho kontextu. Takže v podstate je to vandalizmus, ktorý nikto nerieši. Pri pohľade na niektoré domy je vidieť, že majiteľom nezáleží na tom ako vyzerajú. Domy s opadajúcou omietkou, či staré poloruiny sú celé počmárané. To je pravý obraz centra Neapola.
Ak sa človek snaží vyhnúť davom turistov hlavnými uličkami, môže využiť malé úzke uličky bez turistov. Tu je potrebné počítať s nechutným smradom. Smrdia tu totiž „chcánky“ a hovna. Po celom meste Neapol sú vidieť bezdomovci a rôzne asociálne tvory pod vplyvom alkoholu alebo drog. Občas niekto z nich načiahne ruku, aby dostal pár drobných. Niektorí majú v meste priam celú obývačku s matracom uprostred chodníka a množstvom bordelu okolo.
Mimochodom Neapol vôbec nie je čisté mesto. Všade po zemi je neporiadok, sú tam rozhádzané odpadky a smetné koše sú plné, lebo ich je asi málo. Viem, že Taliani vôbec nie sú čistotný národ, ale ten bordel čo som videl v Neapole, tak ma dosť prekvapil.
Neapol ako Maradona City
Aj keď nie som futbalový fanúšik, tak som si všimol, že mesto Neapol patrí jednoznačne známemu futbalistovi Maradonovi. Diego Maradona je všade. Jeho pôsobenie v Neapole zanechalo v meste silné črty. Maradona je vyobrazený na stenách, na pohľadniciach, na plagátcoh, na všemožných suveníroch. Niekde je vyobrazený ako anjel, či boh s futbalovou loptou v ruke. Mesto Neapol rozhodne žije futbalom. V celom meste sú vidieť modré vlajky domáceho futbalového tímu SSC Neapol.
Čo vidieť v Neapole?
Pri ceste od hlavnej vlakovej stanice je jedna z prvých pamiatok Porta Capuana. Je to brána do historického mesta. Za ňou stojí hrad z 12. storočia, kde sídli Tribunal. Od tohto miesta sa celým centrom mesta tiahne dlhá hlavná ulica Via dei Tribunali. Je to hlavná turistická trieda plná reštaurácií, pizzerií, kaviarní a predajní so suvenírmi. Kolmo na túto ulicu sú postavené všetky ostatné ulice s dôležitými pamiatkami.
V centre mesta je množstvo kostolov. Niektoré sú bohato zdobené, iné sú zdobené menej. K tým atraktívnejším kostolom patrí Duomo. Je to katedrála s krásnou neogotickou fasádou s množstvom krásne zdobených kaplniek. O pár ulíc ďalej je postavený ďalší kostol. Ten je výnimočný tým, že v jeho areáli leží Napoli Sotterranea, kde je vstup do podzemia. Dlhé a kľukaté podzemné chodby sú veľkým turistickým lákadlom. Ďalšia turistická atrakcia je umiestnená len dve ulice odtiaľ. Nachádza sa tam múzeum vody a takisto podzemné zásobníky vody.
Hlavnou ulicou som pokračoval až na koniec. Tam je postavená ďalšia a najstaršia brána do historického mesta. Za ňou leží námestie Piazza Dante, uprostred ktorého stojí na vysokom podstavci dôležitá osoba talianskej histórie a umenia – Dante Alighieri. Námestie Dante je svojim spôsobom hlavné námestie, kde sa stretávajú všetci domáci či turisti.
Najstaršia pizzeria
Od námestia Dante, za bránou Porta Alba sa nachádza najstaršia pizzeria na svete s názvom Antichissima Pizzeria Port’Alba 1738. Je najstaršia, no rozhodne nie je najlepšia. Dve ulice od námestia Dante je Piazza del Gesù. Je to námestie s veľkým stĺpom uprostred. Na námestí stoja dva kostoly.
Pozornosť si pre svoju neobvyklú fasádu získa Chiesa del Gesù Nuovo. Jeho fásada je neobvyklá a veľmi zaujímavá. Dlho som skúmal ako je možné postaviť tak pravidelnú fásadu. Kostol v interiéri ukrýva veľmi bohaté zdobenie. Množstvo zlata a krásneho umenia učaruje všetkým turistom.
Zaujímavosťou je, že v kostole je ukrytá nevybuchnutá bomba z II. svetovej vojny. Pri náletoch sa prepadla na podlahu a zostala nevybuchnutá. Také šťastie nemal františkánsky kostol oproti. Bol takmer celý zničený a po obnove zostal interér veľmi chudobne ozdobený. Naopak, ku kostolu patrí kláštor Santa Chiara, kde sú krásne mozaiky. Po zaplatení vstupného si každý môže oddýchnúť v oáze pokoja medzi maľovanými obkladačkami.
Nezabudnuteľná Via Toledo
Od námestia Dante vedie zo severu na juh k prístavu druhá hlavná tepna – Via Toledo. Najlepšie miesto, kde ochutnať domáce špeciality. Na puľzujúcej ulici okrem luxusných butikov sa dá aj dobre najesť. Chodia sem predovšektým domáci. Miestne pekárne a pizzerie ponúkajú miestne špeciality. Najlepšie sú malé sladké zákusky.
Na konci ulice je postavený nenápadný kráľovský palác a veľké námestie, kde sa konajú všetky dôležité kultúrne podujatia. A práve dnes sa koná futbalový zápas na Euro, kde Taliani ukážú svoje kvality. Postupne sa začínajú plniť všetky podniky a aj miesta na umelom amfiteátri pred veľkou obrazovkou.
Tesne pred koncom ulice je umiestnená nákupná geléria Galleria Umberto, ktorá mi nesmierne pripomína nákupnú galériu z Milána. Oproti nej stojí hrad ako z rozprávky. Castel Nuovo je stredoveká pevnosť postavená na pobreží tesne pred prístavom. Je to hrad s piatimi vežami a kaplnkou. Dnes je v hrade umiestnená umelecká galéria.
Neapol z vtáčej perspektívy
Neapol je mesto hradov a pevností. Zo všetkých strán je Neapol obklopený pevnosťami a hradmi, ktoré kedysi strážili mesto a dohliadali na celý Neapolský záliv. Najlepšie miesto na pozorovanie mesta Neapol je hrad Castel Sant’Elmo. Neďaleko od námestia Dante je stanica Montesanto, odkiaľ som sa vyviezol pozemnou železniciou na vysoký kopec. Zo zastávky je k hradu prechádzka miestnymi uličkami. Hrad je postavený na vysokom útese nad mestom.
Z hradu je nádherný panoramatický výhľad na všetky strany. Najkrajší výhľad je v neskorších popoludnajších hodinách tesne pred západom slnka. A ja som práve túto chvíľu využil na odpočinok. Milujem ten pocit, keď som nad akýmkoľvek mestom a môžem v tichosti sledovať ruch mesta. A práve tu sa skončil môj dnešný deň.
V pozadí sa vypína sopka Vezuv, ktorá je ďalším symbolom mesta Neapol a jeho okolia. Sopka dominuje väčšine fotkám z Neapola. Sopka je vidieť z každej časti mesta. No až pri pohľade z hradu Castel Sant’Elmo si človek uvedomí jej rozmery. Je proste mohutná.
Najkrajšie metro
Mesto Neapol a jeho dopravný podnik má postavenú propagačnú kampaň na tom, že má najkrajšie metro na svete. Teda jeho interiéry, aby som bol presnejší. Myslím, že je to trochu prehnané, ale je nutné poznamenať, že niektoré stanice metra sú naozaj krásnym umeleckým dielom. Stanice ako Duomo, Toledo, Dante… navštevujú turisti nie preto, aby sa odviezli metrom, ale preto, že sú krásne.
Aj keď majú krásne metro, no regionálne vlaky sú úplna katastrofa. Niektoré si možno budú pamatäť ešte doby, keď vládol Mussolini. Staré, často poškodené, počmárané a rozsýpajúce sa vlaky sú nepekným zážitkom.
Neapol je typické talianske mesto, no musím povedať, že som tu zažil určitý kultúrny šok. Precestoval som už dosť veľký kus Talianska, no Neapol má svoju čarovnú atmosféru. Miestami pre mňa až veľmi divokú. Z Neapola si odvážam zmiešané pocity. Neapol bol na začiatku pre mňa veľká neznáma, no na konci Neapol hodnotím dosť negatívne.
