Catania, baroková kráska Sicílie
Catania je druhé najväčšie mesto na talianskom ostrove Sicília. Leží na východnom pobreží pod sopkou Etna. Je to starobylé mesto s množstvom barokových pamiatok.
Samotný zážitok z Catanie začína už tesne pred pristátím, kde lietadlo krúži okolo mohutného obra s výškou 3 403 m. Mohutná sopka Etna mierne zahalená do nízkej oblačnosti s vrcholkami pokrytými snehom nám dáva najavo, kto je tu šéfom. Veď väčšina príjmov z cestovného ruchu je získaná vďaka turistickému lákadlu s názvom Etna. Sopka Etna je aktívny vulkán a svoju aktivitu sa nebojí skrývať. Z času na čas sa svetu pripomenie slybým „odkašlaním“ lávy. Naposledy spôsobila sopka rozruch na začiatku marca, kedy dala o sebe vedieť.
V ten moment som začal byť mierne nervózny aj ja. Veď letenky som mal kúpené, ubytovanie zabezpečené a sopka sa hlásila so slabými erupciami. Nie je to tak dávno, keď buchla sopka na Islande, tak bola poznačená letecká doprava v celej Európe.
S nadsázkou môžeme povedať, že sopka Etna dala mnohým mestám na ostrove dnešnú podobu. Najmä po roku 1669, kedy výbuch sopky spôsobil obrovské škody a láva doslova zatopila mestá ako Catania, Nicolosi alebo Belpasso. Vďaka tomu sa rozloha mesta Catania zväčšila, pretože láva sa dostala až na pobrežie, kde sa vyliala do mora a usadeniny z vysušenej magmy sa stali stavebným kameňom ako aj novou pôdou po nohami.
Čo nezničila explózia sopky, to zničilo zemetrasenie v roku 1693. Vtedy prejavila príroda svoje schopnosti naplno a spustošila celé mestá. Domáci sa nevzdali a vybudovali nové mestá a možno ešte krajšie ako predtým. Vďaka tomu vznikol nový architektonický sloh – sicílske baroko.
Po prílete do mesta Catania je možnosť dostať sa do centra mesta niekoľkými spôsobmi – vlak, autobus, taxi. Vlaková stanica je od letiska vzdialená asi 600 metrov a s letiskom je spojená Shuttle Busom (1€). Vlakom sa potom dá dostať na hlavnú vlakovú stanicu Centrale (2,20€). Vlaky jazdia približne každých 40 minút. Výhodnejšia alternatíva je cesta autobusom ALIBUS (4€). Pri ideálnej dopravnej situácií trvá cesta do centra mesta len nejakých 10-15 minút. Jedna z mnohých zastávok autobusu je pod železničným mostom tesne za bránou historického centra. Ďalšie zastávky sú možné takisto, pretože ALIBUS obchádza veľkú časť historického centra mesta.
Aby sme predišli kultúrnemu šoku, je potrebné sa nastaviť na mód – Italia. Potom nás už neprekvapia trúbiace autá, chaotická doprava, špinavé a počmárané verejné priestory a všade plno odpadkov.
Catania v centre diania
Mesto Catania bolo založené už v starovekom Grécku približne 800 pred našim letopočtom. Túto skutočnosť pripomínajú už len posledné ruiny gréckeho divadla či rímskeho amfiteátra. Za tú dlhú dobu Catanie sa toho v meste udialo veľa. Cataniu ovládali Francúzi, Španieli, Rimania, Feničania, Gréci a kto vie ešte kto ďalší. Až nakoniec sa pri veľkom zjednotení stala Catania a celý ostrov Sicília súčasťou Talianska.
Vystúpil som z autobusu pod železničným mostom a historickou bránou sa dostávam do historického centra mesta. Dostal som sa priamo na centrálne námestie Piazza del Duomo. Je to veľkolepé námestie, ktorému dominuje Bazilika sv. Agáty s krásne zdobenou fasádou. Chrám bol postavený na mieste, kde kedysi stál iný chrám, ktorý bol zničený zemetrasením. Je to významná baroková katedrála známa svojou fasádou so stĺpmi, kupolovitou strechou, freskami a maľbami.
S mestom Catania sa spája patrónka mesta sv. Agáta. Je to pre domácich nesmierne dôležitá osoba, ktorá je vyobrazená aj na suveníroch a mnohých náboženských predmetoch. Každý rok sa na začiatku februára koná v meste obrovská náboženská slávnosť, ktorej súčasťou je obrovská procesia, kde sa promenáduje socha sv. Agáty a doprevádzajú ju tisíce ľudí, aby si uctili jej pamiatku. V podstate môžeme povedať, že v Catanii sa všetko točí okolo Etny a sv. Agáty. Hlavne vo februári, to Agáte patrí celé mesto.
Celé námestie je obklopené významnými budovami s bohato dekorovanými fasádami, kde nechýba napríklad ani budova radnice. Uprostred námestia stojí veľmi netradičná socha. Na vysokom podstavci sa týči socha čierneho slona vyrobená z lávy. Slona?! Pre bežné európske mesto je to veľmi netradičná socha. Je zvykom, že na námestiach stoja sochy rôznych vládcov na koni, či dôležitých osobností. Ale socha slona?
Na rohu námestia v pozadí stojí kostol opátstva sv. Agáty. Je to barokový kostol zo 17. storočia v areáli benediktínskeho opátstva. Po zaplatení vstupného (7€) a po vyšlapaní množstva schodov som sa dostal na balkón samotnej kupole kostola. Z tohto miesta je celé historické mesto ako na dlani. Pri vhodných podmienkach je toto miesto ideálne na pozorovanie sopky, ktorá sa týči nad mestom ako nejaký obor.
V rohu námestia Piazza del Duomo je nenápadná socha s fontánou, kde preteká rieka Amenano, ktorá je už ukrytá pod mestskou zástavbou. Presne z tohto miesta môj nos zacítil aromu rýb a moja intuícia ma neklame. Nachádzajú sa tu rybie trhy, kde svoje čerstvé úlovky predávajú miestny rybári. K nim sa pridávajú aj predajcovia ovocia, zeleniny a korenín. V nedeľu sa toto miesto zmení na veľký blší trh. Domáci sa tu snažia speňažiť všetky haraburdy, čo doma našli.
Catania od praveku do stredoveku
Predieram sa úzkymi uličkami plnými lokálnych barov až dorazím k hradu Ursino. Na prvý pohľad je veľmi prekvapujúce, že hrad je umiestnený v širšom centre mesta a nie je postavený na kopci či na vysokom brale na pobreží. Tak ako to býva zvykom. Až na free walking tour som sa dozvedel, že pri výbuchu sopky Etna sa láva valila kopcom dole až k mestu Catania, kde láva zaplavila veľkú časť mesta. No láva vtiekla až do mora a územie mesta sa zväčšilo asi o 3 km2. No a čo s tým má hrad?
Hrad stál pôvodne na pobreží na vysokom skalnatom brale, kde bola vybudovaná silná pevnosť a na nej bol postavený hrad. Po tom, ako láva zaplavila okolie a následne stuhla, tak sa úroveň terénu zvýšila o niekoľko metrov a tým pádom pochopiteľne hrad „klesol“. Už vôbec nevyzerá tak pompézne ako v minulosti pred erupciou sopky.
Ako sa tak túlam mestom a ulicami, uvedomujem si, že Catania je asi mesto kostolov. Azda na každej druhej ulici stojí kostol. Až keď som dorazil na Via Crociferi, uvedomil som si, aké je v talianskej histórií dôležité náboženstvo. Na 100 metroch tu stojí asi 5 veľkých chrámov a kláštorov. Za zmienku stojí kostol sv. Benedikta, ktorý ukrýva bohato zdobený barokový interiér. Je len škoda, že otváracie hodiny sú ako noty pre bubeníka – utorok, piatok, sobota – aj to len pár hodín denne.
Veľkým paradoxom je, že za rohom „svätej“ uličky sa ukrýva komunistická ulička, ktorá je poslednú dobu okupovaná LGBT komunitou. A za druhým rohom je jedna z najstarších pamiatok Catanie – grécke divadlo z 2. storočia s tradičným stupňovitým hladiskom.
Neďaleko Piazza del Duomo je umiestnené druhé veľké námestie – Piazza Università. Toto Univerzitné námestie so zdobenými budovami z 18. storočia a štyrmi bronzovými pouličnými lampami, ktoré znázorňujú legendy Catanie je pomyselné druhé hlavné námestie. Z tohto miesta sa začínajú FREE walking tours.
Catania je študentské mesto a každý 7. obyvateľ mesta je študent. Vďaka tomu ekonomika mesta ako aj gastronómia prosperujú. Pompézna baroková stavba univerzity pripomína dôležitosť vzdelania. Dnes je to už len historická budova s múzeom. Budova univerzity má štvorcový pôdorys s veľkým atriom uprostred. V atriu je položená krásna čiernobiela dlažba s mozaikou. Najkrajší pohľad na dlažbu je z poschodia univerzitnej budovy.
Catania je mesto mnohých legiend a mýtov. Po celom meste sa ukrýva nespočet artefaktov pripomínajúcich rôzne príbehy a legendy. Možno pravdivé, možno vymyslené. Ani obyčajné stožiare s lampami nie sú výnimkou. Aj oni rozprávajú legendy a príbehy. Napríklad na jednom stožiari je socha muža stojaceho hlavou dole v studni a zo studne mu trčia len nohy. Na prvý pohľad je to vtipná socha.
Gastronomický aj kultúrny zážitok
Snažím sa chodiť na jedlo na rovnaké miesta ako lokální obyvatelia. Jednak sa snažím vyhýbať turistickým pascám jednak je to znakom kvality. Tam, kde jedia domáci, tak to tam poznajú a majú overené, že sa tam dobre varí. Vybral som sa len pár ulíc od Duoma, kde sú úzke uličky a nad nimi visia dážďniky. Je to také fancy miesto plné podnikov. Jedna zo špecialít sicílskej kuchyne je konské mäso. Objednal som si mix grilovaného mäsa. Než som sa stihol najesť, tak všetky podniky sú už plné ukričaných Talianov. Do toho hral na malom námestíčku aj DJ, takže to je poriadny hurhaj, že nie je počuť vlastného slova.
S plným žalúdkom odchádzam z tohto cirkusu. Je zaujímavé, že dva ulice vedľa je úplne prádzno a ticho. Ulice tu sú prádzne ako na dedine, zatiaľ čo pár metrov ďalej sa odohráva hlasitá hostina.
K Sicílií neodmyslitelne patrí tradičný pokrm Arancini. Sú to smažené guľôčky s varenou ryžou a náplňou, napríklad mäsovým ragú. Názov pochádza od slova Arancia – pomaranč. Je to z toho dôvodu, že guľôčky sú veľkosti pomarančov. Jednotlivé Arancini sa môžu meniť tvarom, veľkosťou alebo aj náplňou. Keďže k Sicílií patria aj pistácie, tak som ochutnal Arancini s pistáciovou náplňou.
Moje kroky po chutnom obede vedú do benediktínskeho kláštora – Monastero dei Benedettini di San Nicolò l’Arena. Už z diaľky sa na najvyššom bode mesta Catania týči obrovská kupola vedľajšieho chrámu – Chiesa di San Nicolò l’Arena. Tento chrám je najväčší kostol v Catanii, je dokonca väčší ako samotné Duomo. A kláštor?
Benediktínsky kláštor patrí medzi najväčšie kláštory v Európe. Kláštor je možné navštíviť len so sprievodcom (10€), no zážitok je to o dost väčší. Milá slečna nám otvorí dvere a sprevádza nás k prvému atriu plnému kvetov a stromov s altánkom uprostred. Potom ďalšie atrium a hromadu ďalších miestností. Najzaujímavejšie je podzemie. Prešmejdili sme všetky chodby a po schodoch ideme do úplného podzemia hlboko pod úroveň terénu. A keď už si myslím, že už nižšie ani ísť nemôžeme, tak sme narazili na studňu s hĺbkou 42 metrov.
Zaujímavosťou je tiež, že pri výbuchu sopky sa rozliala láva okolo celého kláštora a kláštor zaplavila do výšky prvého poschodia. Pri rozširování kláštora bola využitá stuhnutá láva ako základ, na ktorom bolo vybudované druhé poschodie kláštora. Po viac ako hodine šmejdenia labyrintu chodieb a miestností sme sa dostali znovu na začiatok k hlavnému vchodu na nádherné neoklasicistické schodisko.
Návšteva Benediktínskeho kláštora bola najlepšia voľba a rozhodne návštevu neľutujem. Odporúčam každému toto miesto navštíviť a zažiť pocit stať sa mníchom a pohybovať sa po kláštore. Zaujímavý fakt je ten, že len „pred nedávnom“ boli v útrobách kláštora hlboko v podzemí odkrytá ulica a domy z obdobia starovekého Ríma.
Medzi najkrajšie barokové pamiatky patrí aj barokový palác Palazzo Biscari, ktorý je bohato zdobený rôznymi freskami. Palác je verejne prístupný a je možné ho navštíviť aj bez sprievodcu. Človek sa môže prechádzať miestnosťami s veľkými zrkadlami a dobovým nábytkom sem a tam. Najväčšou pýchou paláca je spoločenská miestnosť, kde je strop doslova umelecké dielo. Je to akási sixtínska kaplnka celého paláca. Je to nádherné dielo úcty hodných rozmerov.
Spoločenský život mesta Catania sa odohráva na ulici Via Etnea. Práve táto ulica sa večer mení na hlavné kultúrne centrum. Stovky a tisíce ľudí sa promenádujú ulicou, obdivujú výlohy drahých butikov či ochutnávajú miestne pochúťky a to až do neskorých nočných hodín. Ulica je ako pódium pre miestnych pouličných umelcov predvádzajúcich svoje umenie. Najviac ma bavil starý deduško s harmonikou, ktorý si myslím, že hraje asi tri skladby dookola. Samozrejme, že sa všetko točí okolo skladby Bella Ciao.
Catania nesklamala
Catania ma nesklamala, možno ma len mierne prekvapila. Pár ulíc a námestí v historickom centre mesta sú krásne a príjemné lokality k obdivovaniu architektúry. Je to vhodné miesto na útek pred našou stredoeurópskou zimou k načerpaniu slnečných lúčov. No už v marci je mesto plné turistov, takže si neviem predstaviť ako mesto vyzerá uprostred leta. Takisto aj Catania má svoje talianske špecifiká a stačí opustiť upravené centrum mesta a zrazu sa cítim ako v cigánskej kolónií.
