Cestopis Malajzia: Netradičné obdivovanie prírody a architektúry
Malajzia je pre mnohých neznáma krajina a preto vám prinášam cestopis z putovania po Malajzii, kde som spoznával kultúru, krásy prírody a modernú architektúru.
Pred príletom do Malajzie je nutné vyplniť registračný formulár tzv. MDAC. Po prílete do Kuala Lumpur prechádzam cez automatickú pasovú kontrolu. Stačí naskenovať pas a automaticky si načíta systém moju registráciu. Z letiska v Kuala Lumpur sa do centra mesta dostávam rýchlym vlakovým spojením KLIA express. Je to expresný vlak z letiska priamo na hlavnú stanicu KL Sentral.
Táto stanica je obrovská a svojimi rozmermi viac pripomína menší letiskový terminál. Je to prestupný uzol pre vlaky, metro, ľahké metro, jednokoľajku (monorail) a autobusy. KL Sentral je rušné a veľmi puľzujúce miesto, spojené s priľahlým nákupným centrom a celou štvrťou Sentral s vysokými mrakodrapmi.
Už pred príletom som plánoval svoj prvý deň. Naplánoval som si určitú trasu, ktorá mala obsahovať prvé zaujímavé miesta. Plán som musel pozmeniť, pretože som zistil, že Kuala Lumpur nie je úplne priateľské mesto voči chodcom. Našťastie má prepracovaný systém hromadnej dopravy, ktorý som často používal.
Kuala Lumpur
Prvý deň
Od prvého momentu sa nestačím diviť. Moje pohľady mieria vysoko do výšky na moderné mrakodrapy. Príjemne prekvapený sa vydávam na prvé túlanie ulicami. Svoj prvý deň venujem koloniálnej histórií a koloniálnej architektúre. Jednu z prvých koloniálnych pamiatok je budova starej železničnej stanice, ktorá je umiestnená pár stoviek metrov od KL Sentral. Oproti stojí ďalšia historická stavba s mierne exotickými prvkami architektúry.
Moje kroky vedú až na Independence Square, asi najdôležitejšie námestie v meste. Na tomto námestí sa týči 95 metrov vysoký stožiar s obrovskou vlajkou Malajzie. V Kuala Lumpur žijú asi veľký patrioti, pretože vlajka Malajzie je vidieť po celom meste. Stojím na námestí a do očí mi udrela budova Sultan Abdul Samad. Na prvý pohľad by som tipoval, že to bude radnica mesta, no nie je to tak. Veľkolepá vládna budova z 19. storočia s medenými kupolami je zdobená veľkou zvonicou s hodinami so zvonom. Vedľa stojí o niečo menej charizmatická, ale takisto oúzľujúca stavba starej pošty.
Dalo by sa tvrdiť, že stojím v centre kultúrneho a historického diania. Neustále ma udivuje ten kontrast mesta. Staré historické stavby sú v symbióze s modernými mrakodrapmi. Kuala Lumpur v preklade znamená „blato na sútoku“. A ja som práve k tomu sútoku prišiel. Nad miestom, kde sa stretávajú rieky Gombak a Klang stojí krásna mešita Sultan Abdul Samad Jamek zo začiatku 20. storočia, ktorá kedysi slúžila ako hlavná mešita mesta.
Na tomto brehu rieky je umiestnený Central Market s rôznymi produktami od vymýslu sveta. Práve v tejto tržnici spoznávam realitu miestnej gastronómie. Každé jedlo je pikantné a ja sa obávam, ako na to zareaguje môj žalúdok. Táto štvrť je plná malých koloniálnych domov.
Malajzia a ubytovanie podľa mojich snov
Ako hlavný orientačný bod v Kuala Lumpur som si určil Petronas Towers. Tento ikonický spojený mrakodrap je symbol Malajzie. Sú to vlastne dva mrakodrapy spojené do jedného – najvyššie spojených budov na svete. A práve v tesnej blízkosti ikony Kuala Lumpur sa nachádza moje ubytovanie. Len dve ulice od najfotografovanejšej stavby sa nachádza komplex troch mrakodrapov. A práve v jednom z nich najbližšie noci prespím.
Mám prenajatý celý apartmán umiestnený na 26. poschodí s výhľadom na Petronas Towers a okolité mrakodrapy. Je to moderný apartmán vybavený kuchyňou s obývačkou, televízou a sedačkou. Vo vedľajšej miestnosti je útulná spálňa s obrovskou posteľou. Tá posteľ je taká obrovská, že by sa tam vyspala celá cigánska rodina. Celý byt je svetlý a priestranný s veľkými oknami. Dokonca aj v kúpeľni je obrovské okno.
To nie je všetko. Na 6. poschodí je obrovský bazén, posilovňa, a chill miestnosť na čítanie a štúdium. Najväčší klenot sa nachádza na streche mrakodrapu. Na 69. poschodí je terasa s ďalším bazénom a vírivkou s nádherným dych berúcim výhľadom na celé mesto. Cítim sa znovu ako Boh, keď vidím celé mesto z vtáčej perspektívy. A len málo stavieb v okolí mi dokáže tento nádherný výhľad prekaziť.
Nedokážem sa prestať dívať na malé autá na cestách, ľudí maličkých ako mravce, alebo modernú mestskú zástavbu na celom horizonte. A večer sa očarujúci pocit ešte viac umocňuje hrou svetiel. Je to nádherný pohľad. Keďže mám hrozný jetlag, tak z dôvodu časového posunu nedokážem zaspať. A tak z pohodlia apartmánu stojím pri okne a kochám sa výhľadom na krásne osvetlené Petronas Towers.
Keď sa moderná architektúra stretáva s dynamickým životom
Zatiaľ čo som včera obdivoval koloniálne stavby, dnes ma čaká túlanie ulicami medzi modernými mrakodrapmi. Keďže bývam neďaleko najkrajších mrakodrapov v širokom okolí, rozhodol som sa preskúmať túto modernú štvrť. Začínam v KLCC parku. Je to park umiestnený priamo pod Petronas Towers.
Táto zelená oáza po obvode lemovaná vysokými modernými stavbami je príjemným miestom pre oddych. Park je vybavený atrakciami a preliezačkami pre deti, relaxačnými prístreškami či pítkami na vodu. Najväčšiu pozornosť púta osviežujúci vodopád s fontánou, kde je možné sa celý osviežiť. Prechádzam parkom sem a tam a obdivujem krásnu prírodu vysoké stromy s netradičnými kmeňmi či krásne palmy.
Túlanie sa okolitými ulicami je príjemné, pretože mrakodrapy vytvárajú tieň. Obdivujem vysoké vežiaky rôznych tvarov a výšok. Najviac ma zaujali výškové stavby s vertikálnými záhradami. Po obvode fasády majú vysadené stovky ťahajúcich sa rastlín a kvetov.
Pri dnešnej prechádzke mestom si uvedomujem, že mesto nie je až tak priateľské pre chodcov. Absencia prechodov pre chodcov miestami komplikuje prechádzanie cez cestu. Obzvlášť je problém prechádzanie cez 6-pruhové široké bulváry. Človek dlho musí hľadať nadchod, aby sa dostal na druhú stranu cesty. Najvtipnejšie je, že väčšina nadchodov ústí v obchodnom centre. Takže musím najskôr prejsť obchodným centrom, nájsť ten správny východ, dostať sa k nadchodu a hurá, môžem prejsť na druhú stranu cesty.
Návšteva Petronas Towers v Kuala Lumpur
Najväčšou ikonou Kuala Lumpur je už spomínaný dvojitý mrakodrap spojený mostom. Je to ako „eiffelovka“ v Paríži. Kto ju nenavštívil, akoby v Paríži ani nebol. To isté sa dá povedať aj o Petronas Towers. O túto stavbu je nesmierne veľký záujem a lístky bývajú vypredané na niekoľko dní dopredu. Preto je dobré si rezervovať lístky v predstihu. Lístky sa dajú kúpiť online TU. Lístky sa kupujú na presný vyhradený časový slot.
Každá skupina návštevníkov je farebne rozdelená do skupín podľa časových slotov. Po absolvovaní bezpečnostnej procedúry sa konečne dostávame k výťahom. Najprv sa výťahom vyvezieme k skybridge. Je to ten most spájajúci dve veže. Maximálný čas návštevy je 15 minút. Nie je tu mnoho možností na kochanie sa. Pár fotiek a hurá do 86. poschodia.
Z tejto výšky je už značne iný výhľad. Pri 360° prehliadke máme celé mesto ako na dlani. Bohužiaľ, ani tu nie je veľa príležitostí na dlhé obdivovanie modernej mestskej zástavby, keďže, ani tu nám nedajú viac ako 15 minút. Našťastie v 86. poschodí v obchode so suvenírmi môžeme utrácať peniaze až do záverečnej.
Chrámové skvosty v Kuala Lumpur
Kuala Lumpur ako aj celá Malajzia je plná úchvatných chrámov rôznych svetových náboženstiev. Tretí deň opúšťám moderné mrakodrapy a vydávam sa na návštevu chrámov. Metrom som sa odviezol na hlavnú stanicu, odkiaľ je asi polhodinová prechádzka k svätyni Thean Hou. Je to zaujímavý kontrast, kedy tradičná taoistická (taoismus – filozofický smer budhistického náboženstva) svätyňa dokáže fungovať v symbióze s rušným veľkomestom s vysokými mrakodrapmi v pozadí.
Toto sväté miesto si prišli uctiť hlavne čínskí turisti. Práve u nich je taoismus ako forma filozofickej ideológie budhistického náboženstva. Vyzúvvam si moje túlavé tenisky a v tichosti a s pokorou vstupujem do chrámu. Obdivovanie dekorovaných sôch nezaberie veľa času, preto sa po schodoch dostávam na vyššie položené časti pagody. Tu môžem obdivovať krásnu architektúru s prepracovanými detailami hlavne na streche.
Keďže Malajzia je primárne moslimská krajina, rozhodol som sa navštíviť aj ich svätostánky. Vrátil som sa späť na hlavnú stanicu, odkiaľ som vyrazil na návštevu Masjid Negara. Je to národná mešita Malajzie. Táto stavba vôbec nereflektuje tradičné arabské línie starých mešít. Práve z toho dôvodu je jedinečná a navštevovaná. Popravde toto miesto mi prišlo zvláštne. Moderná architektúra mešity stratila svoje tradičné arabské prvky. Jediným arabským odkazom sú tradičné mozaiky po stenách interiéru.
Oveľa viac sa mi páčila mešita Sultan Abdul Samad Jamek, ktorá svojou arabskou architektúrou a atmosférou mi pripomínala tradičný arabský svet. I keď interiér mešity nie je príliš dekorovaný, ale páči sa mi viac.
Ako posledné náboženské miesto dnes navštívim Sri Maha Mariamman. Tentokrát je to sväté miesto hinduistického náboženstva. Znovu si vyzúvam túlavé tenisky a vstupujem do útrob svätyne. Je plná farieb a farebne zdobených sôch. Je to ďalšie miesto ticha a pokoja uprostred rušných ulíc Kuala Lumpur.
Musím len pripomenúť, že do vyššie uvedených náboženských stavieb sa neplatí žiadne vstupné. Celá Malajzia má desiatky možno až stovky takýchto úžasných miest, ktoré sú zadarmo.
Oáza pokoja v srdci Kuala Lumpur
Najkrajšie a najlepšie miesto je Perdana Botanical Garden. Táto oáza pokoja v srdci Kuala Lumpur je obľúbenou lokalitou pre domácich aj turistov. Je to obrovský park s mnohonásobným využitím. V tomto parku človek nevie, kam sa má pozerať. Všade sú rôzne exotické rastliny, palmy, netradičné stromy alebo ťahavé rastliny vytvárajúce tunel. V parku nechýba jazero, vodné prvky, ani vodopád. Na tomto mieste je počuť len ticho a šušťanie tečúcej vody.
Toto miesto je ďalším kontrastom Kuala Lumpur. V širšom centre mesta umiestnený park a v pozadí ponad stromy vykúkajú moderné mrakodrapy. Miestami pri návšteve tohto parku človek ani neverí, že je v centre 8 miliónovej metropole.
Ako v kvetinárstve sa cítim pri návšteve orchideária (Orchid & Hibiscus Gardens), ktoré je súčasťou parku, kde sú voľne prístupné orchidey rôznych farieb a veľkostí. Nie som veľkým fanúšikom kvetín, ale toto miesto plné voňavých a krásne rozkvitnutých rastlín je výnimočné. Je to priam neuveriteľné miesto. Jednou z mnohých atrakcií je výbeh pre divú zver, kde sa môžeme prechádzať medzi jeleňami.
Veľkým ťahákom parku je aj motýlia záhrada Kuala Lumpur Butterfly Park a Bird Park, kde lietajú tisíce pestrofarebných exotických vtákov vo voľných voliérach. Tam som sa už nedostal, lebo zatvárajú o 18h.
Najvyššia socha Murugana na svete
Je ráno a ja zase stojím na hlavnej stanici KL Sentral. Tentokrát nasadám na vlak smerujúci do obrovského hinduistického komplexu Batu Caves. Je to prímestkský vlak, takže zastavuje asi každé tri minúty. Je to niečo ako S-bahn v Berlíne. Som vo vlaku už pol hodiny a stále vidím na obzore nekonečnú mestskú zástavbu modernej metropole. Stále môžem pozorovať na horizonte moderné mrakodrapy.
Batu Caves je komplex niekoľkých hinduistických svätyní. Jednou zo zaujímavostí je, že niektoré z nich sú ukryté vysoko v skalách v jaskyni. Do týchto jaskýň vedie vysoké schodisko s farebnými schodami. Už od rána je na tomto mieste množstvo návštevníkov prevažne z Indie a okolia.
Už ani neviem koľkýkrát si vyzúvam túlavé tenisky a prichádzam obdivovať pestrofarebné sochy hinduistických bohov. Mimochodom pred niektorými svätyňami to vyzerá ako na trhu s topánkami. Hneď ako som vošiel dovnútra som uchvátený pestrosťou týchto chrámov.
Tieto hinduistické chrámy sú majestátne stavby, ktoré oslavujú božstvá hinduistického panteónu. Sú charakteristické zdobenými vežami (gopurami), prepracovanými sochami bohov a bohatými reliéfmi, ktoré zobrazujú mytologické príbehy. V interiéri často nájdeme oltáre, posvätné sochy a miesta na obetovanie, vytvárajúce atmosféru spirituality a oddanosti. Architektúra a detaily chrámu odrážajú bohatú kultúru a tradície hinduizmu.
Najväčšiu pozornosť si získava 43 metrov vysoká zlatá socha boha Murugana. Je to najvyššia socha na svete tohto boha vojny. Na vysokom podstavci stojí ako najvyšší ochranca všetkých hinduistov. Jej zlatý povrch odráža slnečné lúče a vytvára úchvatný žiariaci efekt. Chrámy v Batu Caves sú jedným z najvýznamnejších hinduistických miest mimo Indie a preto sa tu cítim ako v Indii.
Po 272 farebných schodoch vedie cesta k hlavnej jaskyni, kde sa ukrývajú zdobené svätyne a mystická atmosféra spojená s duchovnou úctou a prírodnou krásou. Na výšľape do vysokej hory nás sprevádzajú drzé a zvedavé opice. Opice sú takisto veľkou atrakciou návštevníkov.
Koloniálne mesto Ipoh
Lúčim sa s perfektným apartmánom a s krásnym mestom Kuala Lumpur a nasadám na InterCity vlak do mesta Ipoh. Vlak odchádza zo stanice na minútu presne. Jeho rýchlosť nie je príliš závratná, ale môže konkurovať našim vlakom. Po dvoch hodinách cesty v plne klimatizovanom vlaku vystupujem na stanici v meste Ipoh.
Všetky stanice majú pri vstupe/výstupe turnikety, kde je nutné nasnímať lístok pri nástupe aj výstupe. Mesto Ipoh je populáciou asi 2x väčšie ako Bratislava, ale jeho vlaková stanica pripomína viac malé okresné mesto. Tým pádom je tam aj malé množstvo turniketov. Až sa odbaví na turniketoch asi 300 cestujúcich, tak to chvíľu trvá.
Vlaková stanica je sneho biela koloniálna stavba z obdobia britského impéria. Celé mesto Ipoh je plné koloniálnych stavieb. Najvýznamnejšie z nich majú sneho bielu farbu. Historickému centru mesta dominuje zvonica s malým námestím a mešitou. V jej okolí sú dôležité koloniálne paláce a stavby čisto bielej farby.
Street art v meste Ipoh
Väčšina turistov však neprichádza do mesta Ipoh obdivovať koloniálne stavby. Najväčším lákadlom mesta Ipoh sú muraly a pouličné umenie. Street art v meste Ipoh je kreatívnym prejavom miestnej kultúry a histórie. Úzke uličky zdobia farebné murály a graffiti, ktoré zobrazujú scény z každodenného života, tradičných remesiel a ikonické postavy. Tieto diela, často integrované do mestského prostredia, lákajú návštevníkov svojou originalitou a autentickým šarmom.
Street art v Ipohu sa často spája s miestnymi príbehmi a kultúrnymi odkazmi. Mnoho muralov zobrazuje historické scény, ako aj tradičné malajzijské motívy, ako sú staré budovy, trhy či život v minulosti. Umelecké diela sú umiestnené na rôznych miestach – od fasád budov až po skryté uličky, čo vytvára zaujímavý kontrast medzi starým mestom a moderným umením. Tento druh street artu pomáha oživiť mesto a zároveň zvyšuje jeho turistickú atraktivitu.
Mesto Ipoh je v porovnaní s Kuala Lumpur úplne odlišné. Nenájdeme tu žiadne nablýskané a vyleštené moderné mrakodrapy. Tu panuje tá pravá azijská atmosféra. Luxusné butiky svetových značiek nahradili domáce predajne, špinavé dielne miestnych remeselníkov a lokálne supermarkety. Duch modernej metropole sa tu úplne vytratil. V nedeľu krátko po obede sú ulice prázdne. V meste je veľa neudržovaných chodníkov a opustene vyzerajúcich miest. Čistota vystriedala odpadky a na uliciach som natrafil na prvých bezdomovcov či vandrákov.
V meste Ipoh má silné zastúpenie čínska populácia. Asi štvrtina obyvateľov mesta sú Čínania, ktorí tu majú veľkú čínsku štvrť. V jej uliciach sú trhy s fake čínskymi výrobkami, ale aj čínské reštaurácie a supermarkety. Vôbec nemám ten pocit, že by som bol teraz v Malajzii, ale skôr v Číne.
Trochu iné ubytovanie
Zatiaľ, čo som bol rozmazlovaný priestorným apartmánom s obrovskou posteľou v Kuala Lumpur, tu je to diametrálne odlišné. Zarezervoval som si izbu v hoteli s hodnotením 8,8/10. Možno kvôli hodnoteniu som si tento hotel vybral. Z ulice je budova čistá, moderná a pôsobí mierne luxusnejším dojmom. Hotel je umiestnený v čínskej štvrti.
Prichádzam do hotela. Na recepcii ma čaká mladý Číňan s veľmi ťažko zrozumiteľnou angličtinou. Dostávam kartu od izby a výťahom sa vyveziem na poschodie. Vstupujem do izby a zisťujem, že izba nemá okno. V kúpelni nie že žiadny záves ani zástena, takže po sprche je v celej kúpelni menšia potopa. Systém púštania vody je úplne nezmyselný. Žiadne kohútiky, len nejaké ventily na kontrolu teploty vody. Tento čínsky spôsob sprchovania sa mi vôbec nepozdáva.
Až keď som si ľahol do postele som zistil, že mi je posteľ krátka a trčia mi z nej nohy od kotníka dole. Mne???!!! Mne??? Človeku, na ktorého všetci pozerajú z výšky. Myslel som si, že v tejto hotelovej izbe ma už nič neprekvapí. Moje hodnotenie izby rapídne znížilo zistenie, že steny sú zo sadrokartónu a na chodbe je ozvena jak v katedrále. Takže už viem, že dnes sa veľmi nevyspím.
Ostrov Penang
Je na čase sa posunúť ďalej. Z mesta Ipoh sa vydávam ďalej na sever do mesta Butterworth, odkiaľ ma čaká presun trajektom na ostrov Penang. Pri kúpe lístka na vlak cez internet sa dá zakúpiť aj jedlo. Len čo sa vlak pohol mi obsluha priniesla objednané jedlo aj s vodou. Schválne som si kúpil miesto pri okne, aby som mohol pozorovať krajinu. No vo vlaku som zaspal a videl som akurát tak nejaké ryžové polia a palmy. Inak takmer celú cestu som spal. Až keď sa vlak blížil k mestu Butterwoth, tak palmy vystriedala hustá mestská zástavba.
Malajzia má asi dva turisticky najnavštevovanejšie ostrovy. Jedným z nich je Penang a druhý z nich je ostrov Langkawi. Dlho som sa nevedel rozhodnúť, ktorý ostrov sa oplatí navštíviť viac. Nakoniec som sa rozhodol pre ostrov Penang. Ostrov mi prišiel viac zaujímavejší.
Do Butterworthu prichádzame načas. V tesnej blízkosti vlakovej stanice je autobusová stanica a terminál ľodí. Takže si stačí kúpiť lístok na trajekt a hurá na loď. Ostrov Penang je s mestom Buetterwoth spojený s dlhým a vysokým mostom, ktorý je pre milovníkov architektúry zaujímavý svojou konštrukciou. Cesta trajektom na ostrov Penang je veľmi krátka. Terminál trajektov je neďaleko malej autobusovej stanice na okraji mesta George Town.
Z autobusovej stanice ma čaká ešte dlhá cesta až na ďaleký sever ostrova do Batu Ferringhi, kde mám ubytovanie na krásnej pláži. Je to síce len 20 kilometrov, ale v poobednej špičke, kedy sú cesty plné áut sa aj takto krátka vzdialenosť autobusom zmení na dvojhodinovú cestu. A to nehovorím o tom, že autobusová zastávka je tu asi každých sto metrov.
Malajzia a nepríjemné prekvapenie
Dva dni pred odletom som sa na internete dočítal, že more v tejto časti ostrova je plné nebezpečných toxických medúz. Táto teória sa po príchode na pláž potvrdila. Pred vstupom na pláž je umiestnená veľká tabuľa upozorňujúca, že kúpanie v mori je len na vlastné riziko. A druhá tabuľa ponúkala inštrukcie prvej pomoci pri popálení nebezpečnou medúzou.
Až keď som stál na pláži tesne pri mori som si uvedomil, že to s tými medúzami asi myslia vážne, pretože nikto široko ďaleko na celom pobreží sa v mori nekúpal. Je možné, že všetkým nahnali strach veľké tabule. Radšej som to teda neriskoval a vzdal som sa kúpania v mori. Nechcel som skončiť v nemocnici. Našťastie hotel, kde som ubytovaný má veľký bazén.
George Town
Hlavné mesto ostrova Penang je koloniálne mesto George Town zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto mesto je mojim dnešným cieľom. Pred hotelom leží zastávka autobusu a s presnou čiastkou peňazí v rukách nastupujem do autobusu. Šoféri tu nevydávajú, takže je dobré mať pri sebe presnú čiastku v hotovosti. Neďaleko centra mesta je umiestnený dôležitý uzol Komtar, kde sa stretáva väčšina autobusov z celého ostrova. Príchodom do mesta sa dostávam do centra koloniálneho sveta dávných britských lordov.
Malé domy s tropickou koloniálnou architektúrou sú nemými svedkami koloniálnej histórie Malajzie. Avšak s mierne ázijskou atmosférou. Najväčšou ikonou ostrova je budova City Hall, ktorá majestátne víta lode na pobreží ostrova. Je to sneho biela dominantná stavba, ktorej pompézny vzhľad potvrdzuje dôležitosť mesta George Town v dejinách Malajzie. Vedľa stojí o čosi menej pompézna stavba Town Hall so žltobielym nádychom. Tieto dve budovy akoby obdivovali typickú britskú pevnosť na druhej strane krásne upraveného zeleného trávnika.
Pri vstupe do bývalej britskej pevnosti ma najprv prekvapila cena vstupného vo výške 20 MYR (asi 5€), čo je na pomery Malajzie docela dosť. No a keď som zistil, že v pevnosti vlastne nič zaujímavé k videniu, okrem sochy britského guvernéra, nie je, vydal som sa ďalej. Historické mesto George Town je plné rôznych koloniálnych budov, palácov a iných prvkov pripomínajúcich bristké dejiny Malajzie. Za zmienku stojí historická budova hasičov alebo zvonica kráľovnej Viktórie.
V uliciach mesta George Town je množstvo fascinujúcich fotogenických miest. Okrem koloniálnej architektúry a histórie mesta je výraznou ikonou mesta street art a murálové umenie. Ďalším zaujímavým miestom môže byť návšteva Chinatown alebo Little India, kde sa zrazu ocitnete ako v Bollywoodskom filme. Množstvo butikov s predajom sárí a typickými indickými klenotami nepriamo vyzývajú k svadbe s indickou slečnou. V týchto štvrtiach sa nachádzajú krásne hinduistické a budhistické chrámy, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Po celom historickom meste George Town jazdí pre lenivcov turistický Freebus.
Chrám Kek Lok Si
V Ayer Itam neďaleko mesta George Town honosne stojí jedna z najväčších budhistických svätyní v JV Ázií. Už z diaľky je vidieť 30 metrov vysoká socha Budhy, ktorý honosne stojí nad mestom. Je to impozantný komplex chrámov s tisickámi sošiek budhu. Je to pokojné a tiché miesto k rozjímaniu. Celý komplex je síce na vysokom kopci, odkiaľ je mimochodom krásny výhľad, ale s pozemnou lanovou dráhou je jednoduché sa dostať až na vrchol. Chrámy sú rozdelené do niekoľkých výškových úrovní, ktorým dominuje už spomínaná vysoká socha Budhy s tvárou mocného pána.
Musím povedať, že komplex Kek Lok Si, postavený v roku 1891, je jedným z najväčších a najkrajších chrámových komplexov v juhovýchodnej Ázii. S miliónmi nádherných obrazov Budhu a stovkami krásnych zmysluplných rezbárskych prác, sôch a nástenných malieb v interiéri aj exteriéri tento chrám predstavuje nádherný umelecký zážitok.
Pagody chrámu nie sú len centrom čínskej kultúry a učenia Budhu, ale aj jedinečné poklady kultúrneho dedičstva. Tieto všetky aspekty chrámu sa spájajú do harmonického celku v chrámovej architektúre a každodenných modlitbách veriacich.
Tropical Spice Garden
Na čo jazda 5 minút autobusom, keď si môžem dovoliť hodinovú prechádzku krásnou prírodou. Až keď som prišiel na koniec chodníka a musel som chodiť po krajnici rušnej cesty mimo mesto som si uvedomil, že to asi nebol dobrý nápad. Našťastie som prechádzku prežil a úspešne dorazil do Tropical Spice Garden. Po zaplatení vstupného asi 7€ som sa vybral do nádherných záhrad. Pri vstupe som dostal mapu na papieri formátu A4 a dostávam krátku inštruktáž, aby som sa nestratil, aby som nedotýkal jedovatých rastlín….
Podľa mapy to vyzerá na prechádzku na celý deň. Zdanie klame a celá záhrada nie je tak veľká ako sa zdá a dá sa prejsť za dve hodiny. Pre turistov je v záhrade množstvo turistických atrakcií, napríklad tobogány pre deti ako aj tabuľky s informáciami o rastlinách. Je to kus tropickej krajiny s viac ako 500 exotickými rastlinami, stromami, palmami a kvetmi. Niektoré miesta záhrady boli tak úchvatné, že som sa k nim opakovane vrátil. V záhrade sú aj miesta pre pokoj a tichú meditáciu. Túto návštevu som si užil viac ako som na úvod očakával.
Pri odchode som sa ešte zastavil v obchode so suvenírmi. No tie ceny tu sú extra turistické, takže som sa dlho prehrabával všetkými vecami a rozmýšľal, čo sa oplatí kúpiť.
Penang National Park
Dnešný deň je v znamení obdivovania prírodných krás ostrova. Preto som sa rozhodol navštíviť národný park. Vstup do národného parku je spoplatený. Znovu ma prekvapila vysoká turistická cena (11€). V národnom parku je možné absolvovať niekoľko trás. Sú označené písmenami A-F, sú rôznej dĺžky a obtiažnosti. Všetky trasy dokopy sa dajú zdolať za celý deň. Priemerne sú dlhé asi 3 kilometre. Na rozcestníku je napísaný aj čas, koľko jednotlivé trasy zaberú. Už z minulosti mám skúsenosti, že časy sú len orientačné a značne nadhodnotené, takže väčšinou sa dajú trasy zdolať rýchlejšie.
Vyberám si trasu s časovou náročnosťou 1:30h. Začiatok trasy je príjemný. Je to taká príjemná prechádzka tichým lesom po vydláždenom chodníku. Na prvý pohľad to vyzerá úplne idylicky. Na ďalšom rozcestníku nachádzam správny smer a vyrážam doľava. Už to nie vydláždený chodník, ale lesná cestička. Lesná cestička sa postupne stupňuje do kopca, kde ma čakajú desiatky schodov. Príjemná prechádzka sa rázom zmenila na predieranie sa divokou džungľou.
Po polhodine som mokrý akoby som práve vyliezol zo sprchy. Mám za sebou asi tristo schodov a brodím sa medzi koreňami obrovských stromov. Musím sa priznať, že pri vysokej vlhkosti a teplote je táto cesta dosť únavná. Už začínam preklínať samého seba, že som radšej nezostal ležať na lehátku pri bazéne. Prešiel som už kus cesty a nie som žiadna „bábovka“, takže sa predsa nevzdám!
Na niektorých miestach sa predieram húštinou lesného porastu a občas musím hľadať, kadiaľ vlastne vedie cesta. Keď som si myslel, že tažší terén už ma nečaká, tak som sa sklamal. Stojím pred hlbokým korytom, kde bola pred nedávnom voda a musím sa cez to dostať. Po zabahnenom šmykľavom teréne sa musím držať haluzí okolitých stromov, aby som to celé ustál. Občas sa musím zohnúť, občas musím skočiť a niekedy musím rozmýšľať, ktorú nohu kam položiť, aby som nespadol a nedolámal sa.
Po hodine cesty divokou džungľou som zistil, že mám za sebou len 2/3 trasy. Začínam si uvedomovať, že to predsa len bude 1:30h až do cieľa. Pomaly si predstavujem ako sa dostanem späť na začiatok tejto odvážnej divokej trasy. Absolvovať rovnakú cestu divokou džungľou z kopca do kopca sa mi rozhodne nechce. Mám pred sebou posledných pár stoviek metrov. Som úplne premočený a najradšej by som sa hodil do mora.
Konečne som vyšiel z džungle a prichádzam ku krásnej pláži. Už sa teším, ako sa vykúpem a príjemne osviežím. A je tu sklamanie. Z diaľky vidím veľký nápis: Do not swim!!! Hodinu a pol idem obtiažnym terénom, aby som si prečítal tento nápis?
Sadám si pod strom a chvíľu oddychujem. Vľavo je záchranná stanica korytnačiek, vpravo lanový most s výhľadom na jazero a mokrade. Ja len tak sedím v tieni a užívam si voľnú chvíľu počúvajúc morské vlny. Vidím ako nejakí turisti naskakujú na loď a frčia na more. Spása. Dostal som super nápad. Naspäť sa odveziem s loďou.
Opica zlodejka
Na pláž dorazila ďalšia loď a začal som zisťovať podmienky za akých ma vezme námorník naspäť. Najprv požadoval 100 MYR (25€) za cestu na neďalekú pláž a potom naspäť do mesta. To je teda hrozne vysoký turistický príplatok. Slušne som ho odmietol s tým, že to je motorový čln a nie luxusný Titanic. Zrazu sa zobudil v ňom obchodný duch a začali sme diskutovat o cene. Dohodli sme sa na cene 30 MYR (6€) a už frčíme.
Zrovna je rozbúrené more, takže skáčeme v lodi ako na trampolíne. Po ceste zastavuje na Monkey Beach, kde máme voľnú chvíľku na zaplávanie si. Ako z názvu vyplýva, je to pláž plná malých roztomilých opičiek, ktoré sa neskôr zmenia na agresívne zlodejské beštie. Zavesil som si batoh na drevenú hojdačku na strome a idem si zaplávať do mora.
Konečne miesto, kde sa dá okúpať v mori. Miesto, kde nie sú nebezpečné toxické medúzy. Užívam si morské vlny a príjemné plávanie, keď tu zrazu vidím, že jedna z opíc sa snaží otvoriť môj batoh. Rýchlo plávam k pláži a hlasitým „kšá“ drzú opicu odháňam. Opica sa ma zlakla a utiekla.
Vrátil som sa späť do vody. Dlho som sa vo vode nezdržal, pretože okamžite bola pri batohu ďalšia opica. V tomto prípade hlasité „kšá“ nepomáha. Opica na mňa vycerila zuby a začala sa prsiť ako keby chcela so mnou bojovať. V tento moment nastala chvíľa, kedy som nevedel ako mám zareagovať. Netušil som či mám s opicou bojovať alebo začať kričať alebo snáď zobrať batoh, na ktorom stála?
Je to ako súboj z westernovky. Stojíme proti sebe a dívame sa navzájom do očí. Jediné, čo mi v ten moment napadlo bolo začať hádzať po drzej opici piesok. Veľa piesku. Opica sa stiahla a vyliezla na strom. A trpezlivo čakala, až sa vrátim do vody. Trochu som to nedomyslel, lebo celý batoh a všetko oblečenie mám plné piesku. Neviem si predstaviť tu tragédiu, ak by mi opica ukradla batoh. V batohu mám všetko, mobil, peniaze, pas, kartu od hotela, vodu aj jedlo.
Logistický oriešok na koniec
Po zaslúženom oddychu pri bazéne je na čase sa posunúť ďalej. Čaká ma prelet z ostrova Penang do Singapuru. Odlet je o 9:55, ale deň dopredu konzultujem transport na recepcii hotela a uisťujem sa, že autobus určite nebude meškať. I keď ma na recepcii varovali, že cesta na letisko autobusom môže trvať aj viac ako 2 hodiny, tak dúfam, že sa mýlili. Pretože si neviem predstaviť koľko komplikácií by nastalo pri ďalšom presune.
No celý príbeh skrátim. Je 5:30 a ja radšej v obrovskom predstihu stojím na zastávke na autobus s odjazdom o 6:00. Tajne dúfam, že autobus dorazí na čas…… A dorazil. Bol som milo prekvapený, že v rannej skorej hodine je premávka mierna a autobus to stihol na minútu presne. Síce som cestou poriadne vymrzol v klimatizovanom autobuse a neskôr aj na klimatizovanom letisku, ale už sedím v lietadle a teším sa na ďalšie dobrodružstvo, ktoré ma čaká v Singapure.
Záver
Kuala Lumpur je mestom, ktoré sa neustále mení a vyvíja, ale nikdy nezabúda na svoje korene. Je to miesto, ktoré je príťažlivé pre každého – či už ide o podnikanie, kultúru, prírodu alebo jednoducho spoznávanie nových miest. Mesto, ktoré sa ponára do moderného sveta, ale zároveň zachováva to, čo je pre Malajziu najdôležitejšie: svoje bohaté dedičstvo a rozmanitú kultúru. Kuala Lumpur zanecháva v mojom srdci skvelé zážitky a silné emócie.
Ipoh je mesto, kde som strávil najmenej času. Bola to milá návšteva, kde som mohol obdivovať pouličné umenie a koloniálne stavby. Medzi negatívum mesta rozhodne patrí obrovská čínska komunita, ktorá mení tvár tohto mesta. Stráca svoju malajzijskú črtu a prispôsobuje sa čínskej. Až tu som si uvedomil, že keď poslednú dobu hovoríme o Rusku ako o agresorovi, tak Čína je ďaleko väčší agresor. Lenže svoju nadvládu a agresiu prejavuje viac sofistikovane.
Ostrov Penang je príjemné miesto, ktoré ponúka kombináciu oddychu, krásnej exotickej prírody, nádherných chrámov rôznych náboženstiev, ale aj historických pamiatok zapísaných do zoznamu UNESCO. Je to mix všetkého, čo môže Malajzia ponúknúť.
Mám pocit, že pri návšteve Malajzie som precestoval oveľa viac ako len jednu krajinu. Tým, že som navštívil čínske štvrte, indické štvrte, arabské štvrte, mám pocit, že som precestoval ne jednom mieste kus sveta.
