Návšteva národného parku Cahuita v Kostarike
Národný park Cahuita sa nachádza na východnom pobreží Kostariky, neďaleko hraníc s Panamou. Nachádza sa na okraji džungle plnej exotických rastlín a zvierat.
K tomu, aby som sa dostal do mesta Cahuita musím absolvovať dlhú cestu zo San José, z hlavného mesta Kostariky. San José je hlavný prestupný uzol pre všetkých cestovateľov, ktorí sa snažia, čo najrýchlejšie utiecť do kostarickej krásnej prírody.
Koloniálne stavby v hlavnom meste nahradili brutalistické betónové stavby. San José nemá žiadnu centrálnu autobusovú stanicu a je bežné, že z každej stanice jazdia autobusy do konkrétnych smerov a destinácií. Preto je dôležité najprv nájsť správnu autobusovú stanicu.
Podarilo sa mi to asi na tretíkrát. Konečne som našiel odkiaľ sa mi podarí dostať do mesta Cahuita. Autobus je plný turistov bažiacich po krásach Kostariky. Hneď ako som sa posadil som zistil, že miesto na nohy je luxus. Absencia pohodlia na nohy urobí túto cestu nie je veľmi príjemnú.
Hneď ako sme opustili mesto San José, dostávame sa do prírody. Po polhodine sa predierame vysokými horami. Cesta je ku skalám tak blízko, že by som mohol natiahnuť ruku z autobusu a chytať skaly. Na druhej strane autobusu je zase krásny výhľad do údolia plného zelene. Slnečné lúče sa ukryli pod nízku oblačnosť, z ktorej v horách mierne prší.
Po takmer piatich hodinách prichádzame do mesta Cahuita. Autobusový terminál je malý a v jeho blízkosti je len pár obchodov a služieb. Cahuita je malé mestečko, kde žije pár obyvateľov. Oproti viac známym turistickým miestam je Cahuita menej navštevovaná. Atmosféra v meste je veľmi pokojná a príjemná. Cahuita sa nachádza na pobreží Karibiku. Na severnej časti je pláž s čiernym pieskom (Playa Negra) a na južnej strane sa nachádza pláž s bielym pieskom (Playa Blanca).
Vstup do džungle
Len pár stoviek metrov od autobusového terminálu, na okraji mesta, je vstup do národného parku Cahuita. Vstup je aktuálne spoplatnený dobrovoľným príspevkom. Pri pokladni visia informačné tabule, kde sa dozvedám, čo ma môže zožrať pri prechádzke.
Vstupujem do parku a začína sa príjemná prechádzka. Po pár stovkách metrov som narazil na turistov s ďalekohľadmi v rukách, hľadajúcich vzácne vtáky v korunách stromov. Nevidím ich, ale počujem krásne zvuky exotických vtákov. Netrvalo dlho, keď mi tesne nad hlavou preletel žlto zdobený vtáčik. A za ním, hneď ďalší. A potom aj červený, zelený modrý a množstvo ďalších farieb.
Rodičia mi vždy hovorili, keď chodím, aby som sa díval pod nohy. Dnes musím ich teóriu ignorovať, pretože všetko dôležité sa odohráva nad hlavou. Nad hlavou mi lietajú zvláštne motýle a medzi korunami stromov skáču opice. Každým jedným krokom som v džungli stále hlbšie a hlbšie. Exotických tvorov nad hlavou skáče viac a viac.
Nielen exotické zvieratá, ale aj množstvo zaujímavých rastlín si získalo moju pozornosť. Najviac ma zaujali stromy so zvláštnymi tvarmi. Je zaujímavé vidieť ako na niektorých stromoch ako paraziti rastú ďalšie rastliny, ktoré využívajú stromy ako ich oporu.
Pri prechádzke národným parkom väčšinou prechádzam sám, občasne natrafím na malú skupinku. Práve som prišiel k skupinke s hlavami sledujúc niečo vysoko v korunách stromov. Pridal som sa k nim a hľadal som, vlastne ani neviem čo. Až pozorným okom sa mi podarilo vysoko v korunách stromov zbadať leňochoda. Vôbec mu nevadia zvedavé pohľady turistov, pretože leňochod si spokojne spí.
Pokračujem ďalej po úzkej lesnej cestičke, keď zrazu predo mnou vyskočí medvedík čistotný. Stojíme pred sebou zoči voči a ja netuším ako mám zareagovať. Bude agresívny alebo plachý? Tieto otázky mi rýchlo prebehli hlavou. Neviem, čo mám urobiť, pretože prvýkrát v živote vidím tohto tvora z blízkosti jedného metra.
Evidentne zvieratá sú na turistov zvyknuté, pretože medvedík len prešiel okolo mňa s pohľadom, „čo čumíš na mňa? Ja tu som doma a ty mi daj pokoj.“ Pár krokov ďalej sa opice predvádzajú ako v cirkuse. Turistom predvádzajú tie najdivokejšie artistické kúsky.
Parkom tečú aj dve rieky. Jednou riekou sa dá prejsť jednoducho, pretože nie je hlboká. Prechod druhou riekou je zaujímavejší. Vzhľadom k včerajšiemu dažďu sa druhá rieka rozvodnila a je v nej vody ďaleko viac. Prechod riekou môže byť tiež adrenalínovou disciplínou, pretože neďaleko vidím pár metrových krokodílov strážiacich si svoje teritórium.
Pri prechode riekou som sa viac sústredil na to, aby som nespadol do rieky. Ani som si nevšimol, že vedľa mňa sa slní maskovaný asi trojmetrový krokodíl. Až keď som prešiel cez rieku som si ho všimol.
Hlavná cestička národného parku Cahuita sa tiahne pozdĺž pobrežia a preto je super, že je blízko k pláži. Stačí odbočiť z lesnej cestičky a zrazu som sa ocitol na krásnej pláži so svetložltým pieskom, na ktorej som úplne sám. Krátka prestávka mi neuškodí a môžem si vychutnať pár slnečných lúčov na pláži.
Po krátkej prestávke a osviežení sa v krištáľovo čistej vode pokračujem ďalej. Prišiel som k Punta Cahuita, kde sa nachádza samotný cíp polostrova. Aj tu je krásna pláž s tyrkysovo zafarbenou vodou. Okrem pobehujúcich opíc a medvedíkov čistotných tu je pár skupiniek turistov. Preto som sa rozhodol pokračovať ďalej k Punta Vargas. More v tejto časti je o niečo búrlivejšie, pretože vlny tu narážajú do koralového útesu.
Na tomto mieste je vidieť aj jeden negatívny fenomén. Vlny sa zakusujú do pobrežia a každá jedna vlna si odnesie kus pláže do mora. Erózia je tu nadmerná a preto sa každoročne zmenšuje plocha pláže o pol metra. Je teoreticky možné, že za pár rokov tu pláž nebude a more si bude okusovať stále väčšie kusy pevniny. Dôkazom je množstvo paliem a stromov spadnutých v mori, pretože ich korene neustáli morské vlny kradnúce pevninu. Klimatické zmeny negatívne ovplyvňujú celý národný park Cahuita.
S príchodom do Puerto Vargas sa mení aj okolitá príroda. Stromov je menej a divokú nepriepustnú džungľu vystriedal nízky porast a lúky. Zrazu sa cítim akoby som bol v inej krajine. Farba piesku sa takisto rapídne zmenila. Svetlo žltá farba piesku sa zmenila na šedo sivú farbu.
Hlavnou myšlienkou miestnych je zasahovať do prírody čo najmenej. Takže celý park Cahuita nechali napospas osudu. Všetky spadnuté stromy nechávajú plávať vo vode. Veď príroda si už nejako poradí.
V Puerto Vargas sa nachádza druhý vchod respektíve východ z parku. Veľa ľudí si tu chytí autobus a odvezie sa späť do mesta Cahuita. Ja som sa rozhodol, že späť pôjdem rovnakou cestou. Takže budem mať možnosť si všetky krásy prírody užiť znovu.
Cestou späť som mal opäť možnosť sledovať množstvo zvierat behajúcich okolo mňa. Jedno male negatívum je aj početné množstvo otravného hmyzu. Návšteva národného parku Cahuita sa rozhodne vyplatí. Aj s válaním sa na pláži a plávaním v mori je tento výlet na celý deň. Vlastne nie. Okolo 14.hodiny sa národný park zatvára. A preto je potrebné sa presunúť z bielej pláže na čiernu pláž.
