Túlavé tenisky zablúdili na Slovensko
Rodičia mi stále hovoria, že cestujem po celom svete, ale svoju rodnú krajinu nepoznám. Východné Slovensko bolo doteraz pre mňa jedna veľká neznáma. Veď na východe nič nie je. Alebo predsa len?
Nasadám do nočného vlaku z Prahy do Košíc, ktorý ďalej pokračuje až do Humenného. Cesta nočným vlakom je príjemná, väčšinu cesty spím. Na českej strane ani nemám pocit, že som vo vlaku. Hneď ako som prešiel hranice, som vedel, že som na Slovensku. Kvalita železničnej infraštruktúry je rozpoznateľná. Zobúdzam sa až niekde pri Spišskej Novej Vsi, kedy je vonku už dosť svetla a tak môžem pozorovať z okna vlaku chatrče z romských osád v Markušovciach či Ťahanovciach.
Vitaj na Východnom Slovensku
Ráno prichádzam do Košíc načas. Rýchlo si dám raňajky a prestupujem na vlak do Prešova. Železničná stanica v Košiciach ma príjemne prekvapila službami a svojím moderným vzhľadom. Do Košíc sa vrátim až na koniec výletu. Najviac ma prekvapili vlaky. Všade vidím moderné vlaky. Žiadne koženkové sedačky ani deravé podlahy vagónov, ale len moderné vlaky.
Prešov
Po vystúpení z vlaku som mal pocit, akoby som sa vrátil späť v čase. Po ceste do centra mesta som mal pocit akoby som bol späť v komunizme. Budovy a domy mi náramne pripomínajú komunistickú a brutalistickú architektúru. Až keď som sa priblížil do historického centra mesta sa môj názor zmenil. Historické mesto je malé, kde je v podstate jedno námestie a dve ulice paralelne k nemu.
Úplne najviac ma v Prešove prekvapila prázdnota mesta. Je sobota asi desať hodín ráno a mesto je prázdne. Vôbec by som nepovedal, že som v meste s 80 000 obyvateľmi. Žiadny ruch, žiadny turisti, len občas niekto prejde ulicou. Cítim sa ako v obdbobí pandémie.
Keď som spomínal brutalistickú architektúru, tak mi nedalo pristaviť sa pri divadle Jonáša Záborského na námestí Legionárov, ktoré mi pripomína 60. roky minulého storočia. Je to zvláštne námestie, pretože je to mix starého, nového moderného obchodného centra a barokového komplexu, kde sídli Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa.
Veľmi sa mi páčia staré domy a tie prešovské majú svojskú architektúru. Práve preto sa stali cieľom objektívu môjho fotoaparátu. Niektoré majú síce najlepšie časy dávno za sebou. Opadajúca omietka, ošuchaná fasáda, staré ošarpané dvere a podobne. Našťastie takých domov je len zopár. A keď si človek odmyslí tieto malé nedostatky, tak historické centrum mesta je celkom milé. Väčšina domov je pekne upravená.
Veľmi sa mi páči malý park s Neptúnovou fontánou a pamätník osloboditeľom. Je to príjemné miesto, kde sa dá sadnúť si a obdivovať prázdne mesto. Celú Hlavnú ulicu lemujú stromy a vytvárajú príjemné stromové aleje. Ikonou mesta je gotická Konkatedrála svätého Mikuláša z 13. storočia, ktorá dominuje celému historickému mestu. Na moje prekvapenie je dnes zatvorená, takže interiér sledujem len z predsália kostola. V tieni katedrály sa skrýva nenápadný Evanjelický chrám Svätej Trojice.
Krátkou prechádzkou sa dostávam až k veľkej rušnej križovatke, kde sa vlastne historické centrum končí. Nezostáva mi nič iné, len prešmejdiť bočné uličky, kde väčšina podnikov je aj tak zatvorená, takže sa vraciam popri budove z 15. storočia, kde kedysi bola Carrafova väznica.
Dávam posledné s Bohom hlavnému námestiu a historickému centru a smerujem späť k vlakovej stanici. Po ceste si rekapitulujem Prešov. Historické centrum mesta je pekné a také milé, ale zvyšok mesta na mňa vôbec nezapôsobil.
Bardejov
Druhá zastávka na objavovaní východného Slovenska je severne od Prešova. Vlakom som sa po jednokoľajnej trati dostal až do mesta Bardejov. Mesto Bardejov je zapísané v zozname kulturného dedičstva UNESCO. Preto som si myslel, že bude plné turistov, realita je iná. Po vystúpení z vlaku sa ihneď vydávam do historického centra mesta. Už z diaľky vidím stredoveké múry, strážne veže a bastiony.
Slovensko má dlhú a bohatú históriu a Bardejov je jej svedkom. Pri prechode vstupnou bránou do mesta som sa ocitol v stredoveku. Najväčší poklad som našiel až keď som prišiel na hlavné námestie. Krásne upravené domčeky zoradené do radu ako vojaci.
Samotné hlavné Radničné námestie je obrovské a má rozmery približne 190m x 80m. Je to historický skvost, na ktorý môžu byť hrdí všetci Slováci. Čo ma najviac prekvapilo, nie sú tu žiadny turisti. Človek by si myslel, že keď je mesto Bardejov zapísané do zoznamu UNESCO, tak tu bude ľudí ako v Prahe na „Václaváku“. Na spočítanie turistov mi postačia prsty na rukách. Jedna rodina z Poľska, asi päť zahraničných študentov, dve Ukrajinky a ja. O to viac si môžem plnými dúškami vychutnať historickú atmosféru mesta.
Uprostred obrovského námestia stojí radnica, kde dnes sídli múzeum. Za ňou pompézne stojí Bazilika sv. Egídia. Táto dvojica budov spolu s okolitými domčekami sú hlavnou ikonou Bardejova. Interiér baziliky ukrýva ozajstné skvosty – vyrezávané a zlatom zdobené drevené oltáre. Je to ozajstná gotická kráska zvonku aj z vnútra.
Najkrajší výhľad na mesto prináša veža baziliky. Po prekonaní 190 schodov som sa dostal až na balkón zvonice. Je to nádherný panoramatický výhľad na hlavné námestie, ale aj na celé mesto a široké okolie. Pri slnečnom počasí môžem obdivovať krásne scenérie.
Okrem hlavného námestia s bazilikou som si v Bardejove najviac užil prechádzku na mestských hradbách a pozorovanie hradných bášt. Musím sa priznať, že Bardejov som si ozaj veľmi užil a nečakal som takú krásu. Návštevu mesta končím v reštaurácii, kde si objednávam slovenskú klasiku – bryndzové halušky. Len ma prekvapilo, že ceny tu majú ako v Bratislave.
Košice
Druhý deň na mojom výete po ďalekom východnom Slovensku trávim v druhom najväčšom meste našej krajiny. Košice sú zobrazené na starých mapách od čias stredoveku. Mesto bolo dôležitým orientačným bodom pri obchodných cestách medzi severom a juhom. Hovorí sa, že prvý dojem urobíš len raz. A to Košice urobili prvý dojem vynikajúci už od prvej chvíle. Vedľa vlakovej stanice leží veľký mestský park s množstvom stromov, zelene, lavičiek a vodných prvkov. Košice, klobúk dole. Cez Most Lásky ponad širokou cestou plnou áut sa dostávam do historického centra mesta.
Hneď na okraji narazím na trochu netradičnú stavbu. Jakabov palác je zaujímavou neogotickou stavbou, ktorá viac pripomína zámok. Po ceste do centra mesta ešte míňam luteránsky kostol s obrovskou kupolou. Za 10 minút príjemnej chôdze od vlakovej stanice stojím na Hlavnom námestí. S veľkým obdivom stojím a sledujem najväčšiu krásku, ktorá dominuje celému námestiu. Je to najväčšia gotická katedrála na celom Slovensku postavená v rokoch 1378 až 1508 s kapacitou viac ako 5 000 ľudí. Ja, milovník gotických katedrál sa pomyslne skláňam pred touto nádherou, ktorá je v našej krajine jedinečná.
Dóm svätej Alžbety je jedinečná stavba a patrí k najkrajším, aké som na Slovensku videl. Ani neverím, že som na Slovensku. Neveriacky krútim hlavou, ako je možné, že sa charakter gotiky dostal až tak ďaleko. Interiér dómu je nádherný. Klasicky gotický. A presne to sa mi páči najviac. Vysoké stĺpy týčiace sa až do neba držia oblúkové klenby, cez sklenené vitráže sa dostávajú slnečné lúče a sfarbujú steny. Dóm má dve veže. I keď jedna je odlišná a ďaleko nižšia, tak vytvára dojem, že na jej stavbu už nebol dostatok peňazí.
Dóm svätej Alžbety je obklopený menšími pamiatkami ako sú Urbanova veža a gotická Kaplnka svätého Michala zo 14. storočia, ktorá stojí v parku na námestí Slobody. Je to park v samotnom srdci historického centra mesta. Je to miesto odkiaľ je možné obdivovať Dóm. V tesnej blízkosti parku je Dolná brána, zvyšky historickej brány do stredovekého mesta. Po zaplatení vstupného sa človek dostane do podzemia a dozvie sa niečo o histórií mesta.
Mesto Košice sa spája s maratónom mieru. Na konci Hlavnej ulice stojí socha pripomínajúca túto udalosť. Spolu s ňou sú na pamätnej doske mená a národnosti všetkých víťazov košického maratónu. Hneď vedľa, sa v honosnej stavbe nachádza Východoslovenské múzeum. No ja som si vybral iné miesto pre návštevu.
Ozajstný poklad Košíc je na hlavnom námestí vedľa dómu. Fontána sprevádzaná hudbou a svetelnými efektami je unikátny skvost a pýcha Košíc. Je to ozajstné umelecké dielo, pri ktorom som strávil celé hodiny. Je veľmi príjemné a upokojujúce dívať sa na kvapky vody vystreľujce vysoko do výšky podľa tónov známych melódií.
Košická spievajúca fontána mi učarovala asi najviac. Je to veľkolepá šou, ktorá si získa srdcia všetkých návštevníkov. Týmto si získali Košice moju priazeň a obdiv. Po návšteve prázdného Prešova a Bardejova mám konečne pocit, že som v metropole Slovenska, pretože Hlavné námestie a bočné ulice sú plné ľudí.
Cesta späť
Je nedeľa po obede a mňa čaká znovu dlhá cesta späť, tentokrát do Bratislavy. Pri kúpe cestovného lístka som na to nemyslel, ale uvedomil som si veľkú chybu až tesne pred odchodom vlaku. Je nedeľa po obede. Je to deň, kedy sa celé Slovensko sťahuje späť do Bratislavy.
Ja som zistil, že nemám miestenku. A keď som si ju chcel dodatočne kúpiť, tak som nemilo zistil, že celý vlak je obsadený. Nie je jediné miesto voľné. No tak som sa posadil k oknu a čakal som, kedy ma niekto vyhodí. A dočkal som sa. Našťastie až v Žiline ma vhyodila z miesta študentka smerujúca do Bratislavy.
Takticky som sa posadil k oknu doprava, aby som mohol sledovať hory. Tešil som sa, že uvidím znovu Tatry v celej svojej kráse. A tu sa ukázalo, ako ma naše hory nemajú v láske, pretože v Poprade a okolí sa rozpršalo a hory boli celé zahalené v oblakoch.
Ako tak pozorujem okolie z vlaku, uvedomujem si, že na východnom Slovensku fakt nič nie je. Z vlaku je vidieť množstvo malých dedín, kde je pár ulíc, desiatky domov, kostol a to je všetko. Prekvapuje ma, že tam je veľa obrovských dvojgeneračných domov, ktoré sú aj tak väčšinou poloprádzne, pretože aj tak sú všetci v Bratislave. Nie je tam žiadny priemysel, ani rôzne firmy či podniky a ani rôzne voľnočasové aktivity. Najviac ma mrzí, že pri pohľade z vlaku nie sú obhospodarované žiadne polia a krajina leží permanente úhorom. Myslím si, že to je obrovská škoda.
Dobre bolo na Slovensku
Na východnom Slovensku som bol prvýkrát v živote, no asi nie naposledy. I keď nabudúce tam asi poletím lietadlom z Viedne, pretože tá cesta vlakom sa zdá byť nekonečná. Východné Slovensko má čo ponuknúť a špeciálne Košice. Košice sú krásne mesto a sú ikonou východného Slovenska. Atmosféra Košíc je príjemná a ja som si to patrične užil. Takisto aj Bardejov mi učaroval. Bolo super sedieť na lavičke a zohrievať sa poslednými jesennými slnečnými lúčami. Dovidenia východ.
