Rozhovor s autorom knihy Túlavé tenisky v Mexiku

Je tu exkluzívny rozhovor s autorom knihy Túlavé tenisky v Mexiku. V rozhovore sa dozviete, ako kniha vznikala alebo čo môžete v knihe nájsť.

Ako sa zrodila myšlienka na napísanie knihy?

Už v roku 2019 som dostal nápad na napísanie knihy. Ležal som na nádhernej pláži v Martiniku a plánoval som cesty na rok 2020. Pôvodný plán bol taký, že precestujem Balkán a vytvorím knižný itinerár. Dokonca som mal kúpené letenky. Mal som odletieť v apríli 2020. Celý svet sa na jar 2020 uzavrel a všetky moje plány sa rozpadli.

Počas všetkých možných karantén som vymyslel nový plán. Mexiko bola jedna z mála dostupných krajín a v roku 2022 som sa vydal do Mexika. Neboli potrebné žiadne očkovania, testy ani karantény.

Ako dlho trvali prípravy na cestu?

Popravde plánovanie cesty v Mexiku išlo ako po masle. Realita bola trochu iná. Pre rôzne zdravotné komplikácie a operáciu som musel cestu presúvať.

Ako dlho si cestoval po Mexiku?

V Mexiku som bol celkovo 13 týždňov. I keď spätne sa mi to javí ako keby to bolo oveľa kratšie.

Počas cesty si si zapisoval poznámky alebo ako si to všetko pamätáš?

Áno, počas celej cesty som si písal denník. Písal som si tam zaujímavosti a postrehy z cesty. Taktiež som si zapisoval fakty a údaje. Medzi poznámkami nechýbajú ani skúsenosti a zážitky z cesty. Tých je teda neúrekom a nie všetky som si dokázal zapísať.

Tvoja kniha je vlastne denník?

Nie tak celkom. Knihu som dohromady trikrát prepisoval. Prvá verzia vyzerala ako reprodukcia informácií z denníka. Neskôr som knihu upravil, aby to nebol len výpis toho, čo sme každý deň robili a zažili. Nakoniec som celú knihu prepísal opäť, až do aktuálnej podoby. Kniha reflektuje zážitky, ale nie je to úplne denník. V knihe sú krátke príbehy spojené so zážitkom alebo nejakou skutočnosťou.

Ktoré príbehy napríklad?

Jedným z prvých príbehov je ten, ako som sa ihneď prvý týždeň spálil do fialova. Ďalší zaujímavý príbeh je o zemetrasení a evakuácií. Alebo aj ten ako som sa stal svedkom erupcie sopky Popocatepetl. Medzi tie vtipnejšie zážitky patrí napríklad adrenalínová cesta na korbe auta alebo plným tuk tukom. Azda najlepší príbeh je z pozorovania východu slnka v horách.

Spomínaš množné číslo, takže si necestoval úplne sám?

Expedíciu Mexico City som absolvoval úplne sám. Takisto aj časť expedície na Yucatánskom polostrove. Ostatné expedície som absolvoval s cestovateľmi z Česka a Slovenska a samozrejme so sprievodkyňou Lindou.

Mal si pri písaní knihy nejakú predstavu, ako by mala vyzerať?

Iné je písať blog a iné je písať knihu. Najprv som nevedel, ako začať. Čo tam napísať. Akým spôsobom mám vlastne knihu písať. Možno aj preto mi písanie knihy trvalo dlhšiu dobu. Popri písaní som prečítal niekoľko cestopisných kníh a neskôr som už určitú predstavu mal. Ale predtým, než sa mi podarilo uchopiť písanie knihy pevne do rúk, tak som dosť tápal.

Populárne

S túlavými teniskami do mesta Segedín

Nechcel si to vzdať?

Na začiatku, keď som nevedel ako presne začať a ako to napísať, tak som mal myšlienky o tom, že sa na napísanie knihy a vydanie vykašlem. No potom som sa tomu vzoprel a bojoval som až do konca. Vytýčil som si cieľ, určil môj sen a išiel som si za ním. Nakoniec som ten boj vyhral a kniha je na svete.

Koľko hodín trvalo napísanie knihy?

Nepočítal som to presne, ale budú to stovky hodín, možno aj jednotky tisíc hodín. Tým, že som ju niekoľkokrát prepisoval, upravoval, čítal a znovu upravoval, zabralo to veľa času. Nie vždy som mal náladu na písanie. Niekedy aj týždeň som nenapísal ani slovo, potom prišiel víkend a zrazu desať strán.

Rozhodne to nie je tak, že si sadnem a za týždeň len tak z fleku napíšem knihu. Aj po napísaní rukopisu veľa času zabrali rôzne grafické a štylistické úpravy, sadzba textu a obrázkov a mnohonásobná kontrola textu.

V ktorých kníhkupectvách bude kniha dostupná?

Kniha je dostupná na mojom blogu alebo vo všetkých slovenských veľkých kníhkupectvách. Môžem spomenúť napríklad Martinus alebo PantaRhei.

Máš v pláne napísať aj ďalšiu knihu?

Momentálne nie. Keď vidím, koľko práce je s vytvorením knihy, tak si dám od písania kníh pauzu. Je to dlhá a náročná cesta. Radšej budem zase viac cestovať po svete ako písať knihu.

Existuje niečo, čo sa do knihy nedostalo?

Jednoznačne to sú fotky. Mám stovky krásnych fotografií a musel som vyberať len tie najkrajšie, inak by bola kniha plná fotiek. Samozrejme, že existujú príbehy a zážitky, ktoré sa do knihy nedostali. Človek za tri mesiace v zahraničí zažije naozaj veľa a nedá sa všetko dať do knihy. To by musela mať tisíc strán.

Aký je to pocit vydať knihu?

Keď som prvýkrát držal svoju čerstvo vytlačenú voňavú knihu v náručí, som si uvedomil, že je to podobný pocit, ako keď otec drží v ruke čerstvo narodené dieťa. Som veľmi šťastný, že sa mi to podarilo. Je to určitý pocit výnimočnosti, pretože nie veľa ľudí v mojom okolí napísalo a vydalo knihu.