Aké je to, zobudiť sa na magickom mieste?
Niekto sa ráno zobudí vo svojej posteli, niekto v cudzej posteli a niekto sa zobudí na magickom mieste. Reč je o magickom Tepoztláne, ktorý važaruje zázračnú atmosféru.
Je neskoro večer, už je tma. Vyrážame do hôr nad hlavným mestom Mexika. Po hodine cesty vystupujeme z autobusu na zastávke v meste Tepoztlán. V okolí je len obchod a benzínová pumpa. Odtiaľ nás čaká polhodinová prechádzka do mesta, ktoré je vzdialené asi dva kilometre od zastávky, kde sme vystúpili.
Je to cesta nebezpečná a divoká. V prvom rade ideme po štrkovej lesnej cestičke a po tme. Vidíme, len na dva kroky. V diaľke sa k nám približujú svetielka domov ku ktorým smerujeme. Je to cesta z dosť prudkého kopca, takže je treba celú cestu brzdiť. S plným veľkým batohom na chrbte a s pľuzgierami na nohách je to ťažké.
Asi po pätnástich minútach sme sa dostali do centra mesta. Niektoré prevádzky sú už zatvorené, ale väčšina ešte obsluhuje posledných zákazníkov. Po rýchlom nákupe občerstvenia sme sa vydali k ubytovaniu, kde nás čaká ďalších asi pätnásť minút. Nohy ma bolia už teraz. Najradšej by som si roztiahol deku aj tu uprostred parku.
Naša sprievodkyňa, ktorá nám rezervovala ubytovanie, zahlási: „Tu by niekde malo byť naše ubytovanie.“ Neďaleko hlavnej cesty do vedľajšej dediny sme zastavali a hľadáme náš hostel. Našli sme len garáž či dielňu, odkiaľ spoza plota na nás vrčí agresívny pes. V garáži teda spať nechcem.
V diaľke vidíme ďalšie svetlá a preto smerujeme k nim. Tam na nás už čaká nadrogovaná majiteľka ubytovacieho zariadenia, ktorá nám v skratke ukáže naše ubytovanie a popraje nám dobrú noc. Po náročnom dni zaľahnem do postele zavriem oči a zrazu už bol ráno.
Keď som sa zobudil, všetci v izbe pobehujú s fotoaparátmi v ruke a fotia. Najprv som nerozumel, čo presne upútalo ich pozornosť. Ale keď som vyšiel z izby som pochopil prečo. Všetci si totiž fotili nádherný výhľad z ubytovania. Výhľad, ktorý sme včera nemohli vidieť, pretože sme už prišli po tme.
Tak krásne hory som asi nikdy nevidel. Asi vďaka erózií sa vytvorila veľmi členitá štruktúra, ktorá vyzerá ako by si z hory odlupovali kúsky skál samotní bohovia. S dychberúcim výhľadom len ticho obdivujem tú nádhernú scenériu, ktorú nám príroda poskytla. Vyzerá to, ako keby mesto strážili bohovia. Z každej časti mesta sa nad strechami farebných domčekov vypínali nádherné skaly.
Tepoztlán je mimochodom magické miesto. Navštevujú ho aj rôzny jogíni a ezoterický ľudia či len turisti s vidinou vplyvu rôznych drog a húb. Lenže na to, aby si užil človek nádherné výhľady nepotrebuje drogy. Vysoké a členité hory s magickým miestom skrytým pohľadu bežných ľudí. Vysoko v horách sa nachádza národný park Tepozteco, ktorý je chránenou pamiatkou.
Na tomto mieste vysoko v horách sa ukrýva magické miesto. Tým miestom je pyramída, ktorá bola vybudovaná na počesť boha Tepoztecatla, ktorý bol aztéckym bohom alkoholického nápoja pulque. Našu skupinu nenapadlo nič iné, len navštíviť toto magické miesto.
Na prvý pohľad sa nezdá, že výstup k hrobke bude náročný. Je treba zdôrazniť, že sme začínali v nadmorskej výške okolo 1700 metrov nad morom a naša cieľová destinácia sa nachádza až vo výške 2300 metrov nad morom. Šťastnú cestu. Vidím, že aj ďalšiu noc budem dobre spať.
