Barcelona a príhody s jedlom
Keď sa povie Barcelona, tak každý si predstaví nedokončenú katedrálu a krásne pieskové pláže plné ľudí. Dlho čakala Barcelona na mojom zozname, pretože vždy sa našli lacnejšie letenky niekam inam. Jedného dňa sa to nakoniec podarilo. Rozhodol som sa, že navštívim Barcelonu v zime, kedy tam nie je toľko turistov. V januári som sa zbalil a odletel do Barcelony.
Priletel som večer po západe slnka, ale nezabudnem na to teplo aké tam bolo. Ja som letel z Viedne, kde bolo asi desať stupňov pod nulou. A letisko Barcelona hlásilo príjemných dvanásť stupňov Celzia. Nie je to na kúpačku, ale na príjemné chodenie mestom s ľahkou bundou.
Dôvod, prečo som sa rozhodol navštíviť Španielsko je ten, že som úspešne absolvoval základný kurz španielčiny. A chcel som si vyskúšať nový jazyk v reálnom svete. Už od prvého momentu som tušil, že niečo bude iné ako som očakával. Zistil som, že krátky pár mesačný kurz základov španielčiny mi síce nejaké základy dal, ale v Barcelone mi to je tak trochu nepotrebné.
Ako na východnom Slovensku
Barcelona je hlavné mesto Katalánska. Je to región na východe krajiny, ešte stále súčasťou Španielska. Problém je asi ten, že tento región si žije svojim vlastným svetom. Dovolím si tvrdiť, že región s názvom Katalánsko už funguje ako samostatný mikro štát. A je len otázkou času, kedy sa podarí Katalánsku odtrhnúť od zvyšku Španielska.
Najväčší problém pre mňa bol ten, že ja som sa naučil základy „Castellanskej“ španielčiny, španielčiny z Madridu. V Barcelone a vlastne v celom regióne sa hovorí „Katalánskou“ španielčinou, ktorá je o dosť iná ako tá centrálna španielčina. Ak sa niekoho domáceho spýtate, odkiaľ pochádza, tak vám odpovie, že je z Katalánska. Nie zo Španielska. I keď tu ľudia ovládajú aj „centrálnu“ španielčinu, nikto ju nepoužíva. Každý tu hovorí katalánsky. Je to ako keby sa cudzinec naučil slovensky a išiel trénovať slovenčinu na východné Slovensko. Všetci vieme, ako by bol stratený. Tak nejako som sa cítil aj ja s mojou španielčinou. Síce som si dokázal v obchode vypýtať všetko, čo som potreboval, no na dlhšiu konverzáciu som to nevidel.
Jedného dňa som bol dosť ďaleko od centra mesta a môj žalúdok mi oznámil, že je čas obeda. Bol som v rezidentnej štvrti, takže veľa reštaurácií na okolí nebolo. Jednu som predsa len našiel, tak som neváhal a vošiel som dovnútra. Bol to rodinný podnik, ktorý vlastnia aziati. S aziatmi si vždy užijete komunikáciu či už v slovenčine alebo aj v španielčine.
Prichádza ku mne servírka a ja si objednávam. „Una paella Valenciana.“ Rozumie. Paráda. Para beber? (Niečo na pitie?), pýta sa ma. „Agua por favor.“ (Vodu prosím) Pozerá na mňa a nerozumie. Auvvva? pýta sa. Zopakujem „Agua.“ Augaawa? Evidentne stále nerozumie. Tak to skúsim naposledy. Pomaly a zrozumiteľne. Agua! Ahááá Auá? Sí. No znelo to všelijako, len nie ako Agua. Našťastie som dostal, to čo som si objednal, takže som nemusel viac s ňou komunikovať. Evidentne aziatom nerobí problém len slovenčina, ale asi aj španielčina.
Čas je relatívny
Ďalšie reštaurácie, ktoré som navštívil boli už našťastie domáce. A poviem vám ďalší príbeh z reštaurácie. Bol úplne normálny pracovný deň. Ja som na obed išiel do reštaurácie. V niektorých reštauráciach v Barcelone majú niečo ako u nás „meníčka“. Za približne 10€ dostanete predjedlo, hlavné jedlo, dezert a nápoj. Našiel som jednu takú reštauráciu. Vchádzam dnu a je dosť plná. Turistov tu veľa nevidím. Prevažne to sú ľudia, čo si odskočili z práce na obed. Tak ako sme navyknutí aj u nás. Jeden rozdiel tu predsa len je. U nás idete do reštaurácie na obed. Rýchle si dáte polievku a hlavné jedlo. Za 20 minút všetko hodíte do seba a utekáte na pracovisko, aby ste sa vyhli nepríjemným komentárom od šéfa o predĺženej prestávke na obed.
Sadnem si k stolu. U vedľajšieho stolu je skupinka asi 6 elegantne oblečených kolegov a kolegýň, ktorí si práve objednávajú. Následne sa čašník dostane ku mne a objednávam si aj ja. Pri objednávke sa ma čašník spýta či si dám na pitie víno alebo pivo. Trochu ma to prekvapilo veď je asi len jedna hodina po obede. Dám si radšej minerálku. Skupinka u vedľajšieho stola si však objednala víno. Trochu ma to zarazilo.
Aby som ten príbeh skrátil. Dal som si predjedlo, hlavné jedlo, dezert, prečítal pár zaujímavostí o meste z brožúry, preskúmal mapu a ďalšie ciele. Po asi hodine času v reštaurácií, vidím, že skupinka z vedľajšieho stolu si objednáva ešte kávičku. Po hodine a pol skupinka vstáva a odchádza späť do práce. To bola prosím pekne obedňajšia prestávka ako sa patrí. Neviem si predstaviť výraz šéfa na Slovensku, ak by som sa po 90 minútach vrátil z obeda. Asi sa zbalím a presťahujem.
Najhoršia reštaurácia
Okrem vtipných príhod z Barcelony mám aj jednu nepríjemnú. Je večer a žalúdok sa znovu ozýva. Neváham a vchádzam do jednej maličkej uličky, kde sa nachádza útulná reštaurácia. Objednám si jedlo a čakám. V reštaurácií majú pustenú televíziu s hudobným kanálom, tak aspoň sa zabavím pri čakaní. Avšak to čakanie trvá nejako dlho. Po štyroch pesničkách mi čašnícka priniesla nápoj. (cca 12minút) Zahralo asi desať pesničiek a stále nič. Ak by bola reštaurácia preplnená ľudmi a čašníčka by len tak behala všade tade, tak to pochopím. Ale sedel som tam len ja a ešte jeden pár, ktorý prišiel až po mne. Dám tomu ešte chvíľku a keď jedlo nepríde, zruším objednávku a ja odídem. Zahrali ďalšie tri pesničky a čašníčku ani nevidím. To nie je možné, ja asi nedočkám. Dohrá táto pesnička a ja sa postavím a odchádzam.
Speváčka spieva posledný refrén a ja už sa pomaly dvíham, keď čašníčka ukrytá za barovým pultom sa postaví a ide do kuchyne a prinesie mi jedlo. Objednal som si kuracie mäso a hranolky. A dostal som kuracie mäso a hranolky. Nič viac nič menej. Kuracie stehno doslova hodené k presoleným hranolkám. Tie hranolky ležali úplne na kraji taniera. Človek by očakával aspoň kečup, tatarku alebo aspoň zeleninovú oblohu. No nič také na tanieri nie je. Rozmýšľam. Keď im to vrátim, tak mi urobia nejaké náhradné jedlo a budem musieť na to čakať ďalších 50 minút. Keďže som už dosť hladný, tak to radšej zjem. I keď mi to vôbec nechutí, lebo jediná chuť, ktorú cítim je soľ. A vôbec nechápem, čo na tom jedle pripravovali celých 50 minút. To jedlo vyzeralo približne ako jedlo na ilustračnom obrázku.
Večer sa vraciam na ubytovanie a napíšem recenziu na internet. Po zadaní názvu reštaurácie do vyhľadávača, zisťujem, že nie som jediný nespokojný zákazník. Negatívnych komentárov vidím fakt veľa. A celkové hodnotenie reštaurácie je asi dve hviezdičky.
Jeden malý nedostatok mi dovolenku určite nepokazí. A ja som si dovolenku v Barcelonu užil.
