Vianoce v Jeruzaleme, v kolíske náboženstiev
Príbeh o Jeruzaleme je nostalgickou spomienkou na hlavné mesto náboženstiev. Je založený na autentickej skúsenosti z mojej prvej samostatnej cesty mimo Európu.
Píše sa rok 2017 a mne sa nezadržateľne blíži moja vôbec prvá samostatná cesta mimo hranice Európy a rovno do Izraela. Je začiatok decembra a predvianočná nákupná horúčka u nás je v plnom prúde. U mňa budú tento rok Vianoce iné. Strávim ich prvýkrát v odlúčení od rodiny a ešte k tomu vyše 2 000 kilometrov ďaleko od domova.
Musím sa priznať, že okrem toho, že sa teším na nové dobrodružstvo, som z cesty do neznáma aj mierne nervózny. Predsa len, nie je to Európa, je to iná kultúra a pre mňa je to enormná výzva. Zároveň je to pre mňa jeden obrovský krok z komfortnej zóny. Namiesto napchávania sa vianočnými koláčmi a sedením pred televíziou, budem prežívať dôležitú životnú etapu v cestovateľskom živote.
Až spätne si uvedomujem, že to bol ohromný krok v mojej cestovateľskej kariére. Bola to skúšobná raketa, ktorá otestovala moju odolnosť a pripravenosť vydať sa do sveta.
Donald Trump mi komplikuje cestu
Dňa 6. decembra 2017 americký prezident Donald Trump formálne uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a vyhlásil, že americké veľvyslanectvo sa presunie z Tel Avivu do Jeruzalema. Tento akt vyslal do ulíc tisícky demonštrantov, ktorí nesúhlasia s jeho výrokom ani s politikou USA. Ničenie áut, násilnosti, rabovanie, rozbíjanie, pálenie vlajky USA a nepodarené útoky na americké veľvyslanectvo. Takto vyzerali ďalšie dni v Izraeli.
Moji rodičia ma nechceli pustiť do vojnovej zóny. Každým dňom sa zvyšovalo napätie medzi Palestínou a Izraelom. Armáda na oboch stranách sa zrazu ocitla v pohotovosti. Mám veľké šťastie, že sa začínajúci konflikt medzi Izraelom a Palestínou podarilo zastaviť ešte v jeho zárodku.
Tesne pred odletom sa situácia úplne upokojila a mne nebráni nič v začatí nového dobrodružstva. Z Bratislavy letím do mesta Ejlat neďaleko hraníc s Egyptom a Jordánskom. Ani sa nenazdám a už som na hraničnej kontrole a odpovedám na krátky výsluch. V tej dobe to bola pre mňa novinka, pretože pri cestách po Európe som nič také nezažil.
Náhodou so mnou cestovala skupina veriacich zo Slovenska, tak celý proces prebehol rýchlo. Predstavil som úradníkovi môj itinerár a dostal som do pasu zvláštny papierik. Namiesto pečiatky dávajú papierik, ktorý sa môže po opustení krajiny vyhodiť. Je to z politických dôvodov.
Vitaj v Jeruzaleme
V meste Ejlat nič nenasvedčuje tomu, že pár dní dozadu to v Izraeli hrozilo občianskou vojnou. Predsa len som stále 250 kilometrov ďaleko od Jeruzalema. Čaká ma ešte cesta mini busom do Jeruzalema. Je neskoro večer a prvé cesty vedú hostela a ihneď do postele. Až druhý deň mám možnosť obdivovať krásy Jeruzalema. Môj hostel je hneď za vysokými hradbami historického centra mesta.
V starom Jeruzaleme žije množstvo etnických skupín. Mesto je ohraničené po obvode vysokými múrmi. Do mesta je vybudovaných 8 brán. Každá brána má svoj názov. Jeruzalem je rozdelený na štyri časti. Moslimská, židovská, kresťanská a arménska štvrť. V útrobách starého mesta všetky tieto etnické skupiny žijú mierumilovným a pokojným životom. Navzájom sa rešpektujú a akceptujú. Len občas to medzi nimi iskrí.
Prichádzam bránou do moslimskej štvrte. Pred bránou stojí obrnené vozidlo niekoľko po zuby ozbrojených vojakov so samopalmi. Neviem, či sa mám báť, alebo práve naopak, má to umocniť pocit bezpečnosti. Do historických ulíc starého Jeruzalema sa autom vo väčšine prípadov nedá dostať.
V starom Jeruzaleme sú stovky úzkych uličiek v husto vybudovanom bludisku. Je to akési mravenisko s množstvom chodieb a odbočiek. Stratiť sa tu dá veľmi rýchlo. Človek bez orientačného zmyslu, by sem radšej nemal sám chodiť.

Štyri v jednom
Fascinuje ma, že na relatívne malej rozlohe sa striedajú kresťanské kostoly, moslimské mešity, židovské synagógy. Je to pre mňa zvláštne vidieť ortodoxných židov chodiť ich typických čiernych klobúkoch. Je to zvláštne, že všetci žijú na jednom mieste a pritom každý verí tej svojej rozprávke.
Na východnej strane opevnenia je zamurovaná brána. Je to brána, cez ktorú na konci sveta vojde Alláh a oznámi svetu koniec a všetky veriace ovečky si zoberie so sebou. Je to rozprávka, ktorej veria všetci moslimovia. Vtipné je to, že židia majú podobnú rozprávku. Lenže namiesto Alláha majú mesiáša. A taktiež aj kresťania majú svoju rozprávku. Je zaujímavé vidieť rôzne paralely v náboženstve. Svojím spôsobom je tu väčšina náboženstiev rovnakých.
Je takisto zaujímavé vidieť, že pôvodné cesty a chodníky v starom Jeruzaleme sú v porovnaní s dnešnými výškovo ďaleko nižšie. Jeruzalem je postavený na kopci, na kopci trosiek. Je fakt, že Jeruzalem bol už veľakrát zničený, ale vždy sa pozviechal a na ruinách pôvodných budov bol postavený nový, silnejší Jeruzalem.

Svätá Zem v plameňoch
Hovorí sa, že Izrael je svätá Zem. Je to možno z toho dôvodu, že po miestnych kameňoch chodili nohy mnohých svätých. Ale aj pri prechádzke v starom Jeruzaleme je množstvo modlitební a obchodov s náboženskou tématikou. Okrem iného miestny obchodníci predávajú aj vonné sviečky, kadidlá a všetky možné voňavé ceremoniálne predmety. Preto pri prechádzke vzduch príjemne vonia.
Až keď som prešiel všetky uličky v starom Jeruzaleme som si všimol jednu zaujímavosť. V kresťanskej ani židovskej štvrti nie sú takmer žiadne bezpečnostné zložky. Až pri prechode pomyselnou hranicou zo židovského sveta do toho moslimského sú bezpečnostné zložky takmer na každom rohu.
V blízkosti Jeruzalema je umiestnená azda najstráženejšia hranica na svete. Je to hranica medzi Izraelom a Palestínou. Jedny tvrdia, že Palestína je samostatná krajina, iní zasa privlastňujú toto územie Izraelu. Medzi Palestínou a Izraelom je o toto územie dlhotrvajúci spor. Tento spor je starý tisíce rokov!
Vlastne už si nikto nemôže pamätať, ako to bolo na začiatku tohto sporu. Nikto už nevie, kto tento spor začal. Je len jasné, že obidve strany sa držia svojej teórie. Určitým skupinám tento spor vyhovuje, pretože môžu podnecovať k zbytočnému násiliu. Lenže, keď ide o veľké milióny investované do zbraní, tak nikoho netrápia počty nevinných mŕtvych.
Pri tomto tisícky rokov starom spore sú lepšie obdobia a inokedy zase horšie. Dnes je to horšie, pretože sme na pokraji svetovej vojny. Vyzerá to tak, že problém medzi skupinou Palestíncov a skupinou Izraelcov prerástol do globálneho sporu. Za Izraelom stojí USA a celý západný svet, ktorý dáva obrovské peniaze do výzbroje a všeobecne do vojen. Na druhej strane je Palestína, ktorá našla oporu v Iráne a v celom moslimskom svete.
Je smutné, že tento konflikt využívajú veľmoci k svojim politickým hrám. Najviac ale zaplatia Izraelci a Palestínci, lebo obetujú svoje životy v tomto nezmyselnom tisícky rokov starom spore, kde nie je žiaden víťaz.